Nastal akýsi zlom, keď som sa pred pár dňami vybrala na prechádzku do lesa. Bývam kúsok pod lesom, takže mi to nerobilo nejaký problém. A som rada, že som išla, lebo stačilo mi byť sama so sebou a pochopila som.
Keď som vošla do lesa, akoby som prešla nejakou bránou, ktorá sa za mnou zatvorila a ja som sa ocitla v nejakej začarovanej krajine. V krajine, ako z rozprávky, v ktorej hrám hlavnú rolu.
Videla som všetky tie starosti, ktoré ma trápia a nedajú mi spávať. Uvedomila som si, že žijem v strese.
Každý deň som sa bála, že môže prísť niečo ešte horšie a ja to už nezvládnem.
Bála som sa už aj toho, že mi zomrie pes a že mi vypadajú všetky zuby a takú ma už nebude chcieť žiadny muž.
Viem, bola to kravina.
Asi pred dvomi rokmi som čítala knihu The Secret, v ktorej bola napísaná jednoduchá, ale pravdivá veta: "Čo vyžaruješ, to priťahuješ."
Presne tak to bolo aj so mnou. Veľa vecí som brala negatívne, na nič som sa netešila. Nie že by som nechcela, ale čo ak by to nevyšlo a bola by som zbytočne smutná.
A práve to, aká som bola, ešte viac sa toho na mňa nalepilo. Viac toho negatívneho.
Ale vráťme sa späť do lesa.
Sadla som si na náhodný spadnutá strom a rozmýšľala som, prečo sa trápim kvôli banálnym veciam?! Veď v krajinách tretieho sveta ľudia umierajú hladom a mňa trápi len to, že
...ma nechal frajer- a čo, že ma nechal, veď príde ďalší.
...nemám prácu- práca vždy bola, je a bude; dnes nie, zajtra áno.
...problémy v rodine- kto ich nemá? Nejak bolo nejak bude.
Potom som sa konečne presunula od vecí, ktoré ma trápia, k tým, ktoré mi robia radosť.
*opäť rodina- nech sú akí sú; milujú ma.
*kamarátky- hovorí sa, že neplač za chlapcom, príde ďalší, ale kamarátky len tak na strome nerastú; a ja som vďačná za tie moje. Vždy tu boli pre mňa. Či vy radostiach, či v starostiach.
*fotenie- to je to, čoho sa nikdy nevzdám. Netvrdím, že som fotografka. To slovo pre mňa znamená luxus, a ja si ho dovoliť nemôžem. Ale verím, že jedného dňa ÁNO!
*príroda- hm, tak k tejto láske k prírode ma naučil môj bývalý. A je to jedna z mnohých vecí, za ktoré som mu vďačná.
Asi preto sedím teraz v lese a nad všetkým premýšľam.
Malé veci, ktoré robia veľké veci. Buďme vďační za všetky maličkosti a budeme oveľa šťastnejší.
Pozerám vôkol seba a od mrakov vychádza moje milované slnko.
V ten deň som sa po dlhšej dobre po prvýkrát usmiala.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
aztek
3. 6.júna 2013 23:12
veľmi pekné a usmievaj sa aj ďalej
Napíš svoj komentár