Je to tak.

Ľudia si stále myslia, že čím pohodlnejšie si budú žiť, tým budú šťastnejší. Vlastne nie všetci zdieľajú tento názor a medzi nich patrím aj ja.

Ten pocit, keď vám niečo vyjde, či už v práci alebo v súkromnom živote, ten pocit detskej radosti.

Ale najviac človeka teší zrejme to, keď sa cíti potrebný. Vtedy vie, že nežije nadarmo.

Áno, priznávam, boli časy, keď som si to myslela aj ja. Keď som bola malá a chcela som niečo, čo mi rodičia nedopriali, vždy som si to s mojim trucovaním vydupkala. Vtedy som bola šťastná, dostala som čo som chcela a bolo mi jedno, koľko za to moji rodičia dali. Proste som to chcela a musela som to mať!

Časom som zistila, že životné hodnoty nie sú v daroch, v drahom nábytku, elektrotechnike a pod., ale že rodina, priatelia, partner, to je pre mňa to šťastie.

Aj teraz niekedy snívam, že si budem žiť kdesi na Maldivách, okolo oceán, vlny, proste raj na zemi. Ale budem šťastná ak by som tam mala byť sama a nemôcť sa s tým s nikým podeliť?

Nie, oveľa viacej snívam o nejakom malebnom domčeku, so záhradkou, v ktorej budem pestovať levanduľu a ďalšie moje bylinky. Budem chodiť na trh na starom bicykli, v košíku kvety a čerstvá zelenina. A budem tam raz bývať so svoju rodinkou a budeme si žiť, nie až tak pohodlný, ale za to harmonický a pokojný život

Lebo...

predstava, že viac pohodlia znamená viac šťastia, je klamlivá. Šťastie prichádza so schopnosťou hlboko cítiť, detsky sa tešiť, voľne myslieť a byť potrebný.

 Blog
Komentuj
 fotka
simka1311  4. 11. 2012 01:00
úplne s tebou súhlasím... a je smutné že si neuvedomujeme aké máme dobré životy napríklad na rodieľ od afričanov a podobne... že mlžme byť šťastní z toho vôbec že máme čo do úst a my si ešte vyberame...
Napíš svoj komentár