To, čomu sa hovorí pravá láska.

Milý Martin,

Toto je list, v ktorom ti chcem vyjasniť pár vecí a poďakovať sa ti.

Trhalo mi srdce, keď si ma opustil. To sa stáva, i keď ty to necítiš. Ukázal si mi svet, taký aký som ho mohla vidieť len s tebou, no schoval si predo mnou realitu a ja som sa stratila v tom krásnom svete.

Nechal si ma tam, samú a opustenú.

Ale ty si zrejme ku mne nikdy necítil takú veľkú lásku, ako ja k tebe. Keby to tam bolo, tak by si sa hneď po mesiaci nezačal stretávať s inou a tie tvoje slová, že “stretnime sa o mesiac a uvidíme, či k sebe ešte budeme niečo cítiť? Ale pochybujem.„ Keby tvoja láska ku mne bola taká ako si vždy vravel, tak by si proste vedel, že city sa len tak nedajú zahodiť ani ich neovplyvníš, no tebe to problém nerobilo.

A tie slová, že pre teba budem vždy významná osoba a vždy tu budeš pre mňa, tie slová stratili na význame ešte skôr, ako si mi ich povedal/napísal.
A pamätáš na tú vetu, čo som ti raz povedala: „to jedno ružové sklíčko z oka nikdy neskladaj, vždy keď prídu ťažké chvíľky, prižmúr to druhé a spomeň si prečo ma tak veľmi ľúbiš“ Nikdy si to neurobil! Skús sa len na malý okamih nad sebou zamyslieť a zistíš, čo si stratil a už nikdy nezískaš.

Ty vieš, že ja som ti dávala všetko, bez ohľadu na to, čo sa mi vráti späť. Nerobilo ti problém zahodiť za hlavu všetko to, čo sme prežili, čo sme si spolu vysnívali. Ako si mi ešte pred rozchodom hovoril tie veci, že o 2 roky, keď sa ti bude dariť v práci, tak by sme už mohli ísť aj do svojho bytu, ako si mi po silvestrovskej chate povedal, že tam si si uvedomil, ako veľmi ma ľúbiš. Že vraj ako na Nový rok, tak po celý rok...tu to máme.

To čo som k tebe cítila bola len čistá úprimná láska. Tá pravá láska. Bol si pre mňa nebom na zemi.. A ja jediná som ti dala toľko toho a spravila pre teba všetko to, čo nikdy nikto neurobil a ani neurobí. Viem to ja a vieš to aj ty. Keď tebe na tom nezáleží, tak prečo by na tom málo záležať ešte mne? Lebo viem, že ja som ti nikdy nijak neublížila, nepodviedla som ti a dala som ti ozaj všetko.

Dúfam, že nájdeš to svoje miesto, presne tak ako ja pravdu.

Ty vieš, ako som ľúbila malú Danku a vždy ju aj budem, a to že ju už nikdy neuvidím ma bolí, ale čo už. Ľudia sa menia a veci sa kazia. Áno zmenil si sa, kedysi si sa bál, že o mňa prídeš, že navždy budeme spolu a navždy budeš milovať len mňa.

Kde si bol, keď som ťa najviac potrebovala? Kde si teraz?! Kde si bol, keď som potrebovala pomocnú ruku? Veľakrát som sa utešovala prostým vedomým, že si a že sa stretneme, ale nie. Keby som bola pre teba taká významná osoba, tak by si zdvihol ten blbý telefón a zavolal mi, napísal sms-ku. Proste by si niečo urobil.

Neviem kde si. Len ti chcem povedať, že ma to už nezaujíma.
Odchádzam z tvojho života...áno, ja viem, že ty si z môjho odišiel už dávno...Ale ja som ďalej žila v spomienkach, v nádeji, že všetko pekné čo sme spolu prežili sa vráti, že sa vrátiš ty...
Nestalo sa. A ja som sa pohla vpred.

Viem, bola som tá, ktorá milovala viac... Radšej si sa vzdal...vzdal si sa našej lásky, všetkého čo sme spolu prežili, možnej spoločnej budúcnosti.

Bolo pre teba ľahšie prijať bolesť, zmieriť sa so sklamaním, nahovoriť si, že to tak proste malo byť(lebo všetko čo sa stane ma svoj zmysel a tak sa to stať má...ale čo ak sa malo stať aj to, že sme si mali dať šancu? Nad tým si sa nezamyslel?) a vymazať ma zo života.

Nevyčítam ti to, no sklamal si ma.

Tak veľa som ti ešte chcela povedať, nemalo by to však zmysel – pre teba by to nič neznamenalo, boli by to len prázdne slová...lebo ako si mi napísal, ty už o tom nechceš hovoriť.

Chcem však aby si vedel, že si bol to najlepšie, čo ma v živote stretlo. Strašne veľa som sa od teba naučila. Pri tebe som prvýkrát pocítila aké je to byť milovaným, hoci len na chvíľku. Od základov si zmenil môj život a zato ti ďakujem.

Ja viem, že to úplne nekončí, ale niečo predsa! Už to nebude také ako predtým...do nejakej doby.

PS: Nikdy nezabudnem a dúfam, že si a budeš šťastný.

 Blog

15 0 0 0 0

Komentuj

8 komentov k blogu