Podľa môjho názoru najkrajšie na rozprávke o Šípkovej Ruženke je, že nemusela urobiť vôbec nič, aby získala manžela. Len tak si leňošila sto rokov a jedného dňa milý mládenec s množstvom ctižiadosti a voľného času pricválal na skvelom tátošovi, presekol sa cez hustú spleť šípového krovia, vybehol hore za ňou a vtisol jej bozk na celo.

Voilá! Manžel sťaby z neba nespadol.

V tom bol môj problém. Teoreticky by som manžela aj chcela, no prakticky netúžim dajakého si zháňať. Veď to poznáte: mať vždy oholené nohy a štíhlu postavu. Vedieť sa na každú príležitosť skvele obliecť. Naučiť sa grilovať steaky a piecť chutné zemiaky. Kontrolovať, či na zube neostal kúsok šalátu, zakazovať si zákusky, v bikinách vyzerať fantasticky. Zvodne žmurkať a vťahovať brucho, negrgať a nenasávať pivo, nehihúňať sa na každom jeho vtipe, nenosiť tangá, ktoré sa zarezávajú do zadku. páčiť sa jeho sestre a predvádzať ďalšie triky.

Z týchto trikov sa mi fakt robí nevoľno. Moja matka ich zbožňuje.




(úryvok z knihy Sarah Strohmeyerová- Vyznanie Šípkovej Ruženky)

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár