Je to ako dve generálne veľmi dobré veci, detstvo a dospelosť, ale človek si uvedomí, že jedna je oveľa lepšia ako druhá, až keď má šancu detailne preskúmať a zažiť tú horšiu tesne po tej lepšej.
Teda, nepreháňajme, posteľ... ten matrac. Ten ktorý si niesol dvadsať minút cez mesto na rukách, lebo som povedala, že sa bojím spať sama a mali sme len jednolôžkovú nafukovačku.
Napriek tomu, aké boli tie týždne pre mňa (a aj Teba, nepochybujem) stresujúce a mala som často pocit, že veci nevychádzajú tak, ako som chcela, napriek tomu, koľko som myslela na to, aké svojim spôsobom dobré by bolo teraz sa musieť učiť a rysovať a nemať čas robiť kura s kari ryžou, napriek tomu, koľko emailov som poslala a koľko som dostala záporných odpovedí a napriek tomu, ako ma trápilo, že môj najhorší problém je výber medzi Gorenje a Whirlpoolkou...
Napriek tomu, že som bola občas presvedčená, že keby som za Tebou neodišla, nepokazila by som až toľko, ako som pokazila takto... Napriek tomu som dneska hneď za Vaňkovkou vedela, že ma niekto berie preč násilím z miesta, kde mám proste byť. Cítila. Keď som odchádzala zo Slovenska, bola to skôr úľava ako toto.
Veci stále nie sú ani zďaleka ako by som chcela. Ale čo sa majority záležitostí týka, povedal si, že stačí len chcieť.
A podľa mňa máš pravdu.
Ak ide o ten zvyšok, u ktorého nie som o tom úplne presvedčená... Viem, že by som nevedela odísť. Už aj dnes mi to robilo problém. A tak mi ostáva len zostať a bojovať. Znie to tak, že musím, čo je pravda, lebo keby som to nespravila, zahodím jediné, čo v živote milujem. Musím a chcem zároveň.
Dúfam, že to neprestane medzitým baviť Teba.
Dospelosť, alebo niečo, čo sa na ňu zatiaľ hrá, je zvláštna. Je strašne dobrá, ale málokto si to podla mňa uvedomuje. Hej, také decko nemá ešte príležitosť myslieť na všetky tie veci, ktoré ľudí občas zabíjajú a prichádzajú až neskôr. Ale v detstve ti dajú tých, s ktorými budeš prichádzať každodenne do kotaktu. V dospelosti si ich vyberáš.
Teraz ležím zahrabaná v detstve a chcem aby bolo už po víkende lebo chcem byť už zas dospelá a píšem o Tebe, nie preto, že mi vždy vyčítaš, že to nikdy nerobím, ale preto, že mi chýbaš. Ty.
Vybrala som si Teba a vybrala som si dobre.
Záchod
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár