Musím uznať posledné dni a týždne boli pre mňa nesmierne ťažké, čím to bolo škola? priatelia? rodičia? frajer? ....to boli otázky, ktoré som si dávala stále a obviňovala ich že môžu zato ako sa cítim a čo sa so mnou deje.Neuvedomovala som si však jednu vec, mohla som si zato sama, čo sa dialo bolo vo mne aj keĎ pár vecí súviselo s nimi...no väčšina boli veci ktoré som si ani neuvedomovala ako na mňa vplývajú boli to drobnosťi ale predsa...Takto som si nevedela dať rady.Prišli hádky s rodičmi, nedarilo sa v škole, málo času stráveného s priatelmi, nedorozumenia s priateľom. A šlo to dole kopcom....depky, nervy, plač a smútok, neustále zlá nálada ktorá ubíjala mňa ale hlavne zabíjala ma.
Prišli otázky, prečo ja? čo som komu urobila, že sa to stalo mne? Prečo iní ktorí sú oveľa horší sa majú tak dobre prečo nie ja? Aj ja to chcem... Prečo, prečo, prečo....!
Ľudia sa mi snažili pomôcť, dvíhať náladu, no nič nepomáhalo a ja som veľmi chcela, aby bolo všetko super.Všetko bolo ťažké.Chcela som zmeniť veľa vecí, skúsiť začať žiť inak, odznova, no prvý krok bol ťažký, snahy boli ale končili neúspechom a to ma potápalo čím ďalej tým hlbšie ...Tým že som si vnucovala že som na všetko sama to všetko len komplikovalo, chcela som si pomôcť sama keď nikto to nedokázal.Bola to chyba.
Veľa vecí sa týmto obdobím pokazilo a skomplikovalo, najprv som to brala tragicky a zažala som sa viniť a lutovať, ale to mi nepomohlo, ba zhoršilo to len celé.
Najviac z toho som ťažko znášala nezhody s priateľom, hádky a skoro rozchod.Jedna veľká pravda je, že človek je hlúpy a uvedomí si, že niečo veľmi miloval až keď to stráca.Ale načo to celé je, človek sa poučí, ale milovanú vec mu nenahradí nikto.Ja som si to uvedomila až keď bol skoro koniec, dostala som silu bojovať za to čo lúbim a to ma hnalo dopredu, podarilo sa to.Bola to asi najväčšia vec o ktorú som takto bojovala, bojovala som aj keď všetko sa zadalo byť v mínuse, vyzeralo to márne, ale ja som veľmi chcela.
Mnoho preplakaných nocí, výčitiek, obviňovania.Keď som myslela že najhoršie je za mnou, začala som byť taká ako predtým.To čo som nasľubovala som akosi nedokázala splniť, nieže by som nechcela, ale bolo to tažké a robiť prvé kroky po tom všetkom bolo pre mňa zložité.Ja som bola tá, ktorá mala bojovať a zmeniť veci, no ja som to nejak opäť akosi vzdávala.Chíľku som bola hore, ale opäť som klesala dole...Už ma to nebavilo byť raz hore raz dole, chcela som byť šťastná stále.
A potom to konečne prišlo, v značnej miere mi pomohol priateľ, ktorý ma nakopol, donútil ma spamätať sa, úprimne mi povedal čo si myslí aj keď sa mi to zdalo kruté a možno kus svinské BOLA TO LEN PRAVDA.Veľmi mi pomohli tie slová, slová od človeka, ktorému na mne zaleží, ktorý mi chce pomôcť.Vždy mi vravel veľmi pravdivé slová, ale jedna vec je skutočne úžasná.´´Nenadávaj na život ktorý máš, ale snaž sa ho zmeniť, aby si naň nadávať nemusela´´.
Uvedomila som si že život je krásny, v živote nie som sama, mám rodinu , priateľov, moje zlatko, som zdrawá mám kde bývať, proste maličkosťi ktoré sú pre mňa tie najdôležitejšie.Život je krásny, treba si každý deň vychutnávať ako keby bol našim posledným.Netreba na všetko nadávať, ale snažiť sa robiť veci s láskou, s chuťou, tešiť sa z maličkostí.Vtedy človek skutočne žije krajší život, kde sú aj tie horšie veci, tie berie do úvahy napraví ich ale ide znova ďalej a ďalej....a to je to krásne.
Pomohol mi priateľ, ale bola som to aj ja, kto sa musel snažiť a nečakať že sa všetko napraví a že to niekto za ňho urobí, musela som sa postaviť na nohy, a bojovať v tomto živote ale zároveň si ho užívať.Teraz sa snažím robiť všetko ako sa len dá čo naj, parkrát prídu chvíle smútku možno strach, ale sa snažím a to je podstatné, myšlienka žit svoj krásny život je silnejšia.
Veľa vecí som si uvedomila vďaka ľuďom , ktorí ma ľúbia, vďaka sebe samej, ale aj vďaka Bohu, lebo ten mi dodal silu na zvládnutie tých vecí a pomohol mi si vybrať tú lepšiu cestu.Niekto si možno myslí že je to blbosť a že vôbec nato aj verím, to mi je jedno, verím tomu, žije sa mi lepšie a veci mi idú ľahšie a to som stále chcela.....Konečne som šťastná....
ĎAKUJEM
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
pt
25. 3.marca 2009 22:00
som rad, ze si uz konecne stastna
Napíš svoj komentár