Strach o teba, najhorší pocit, ktorý ma poslednú dobu trápi...
Tento BLOG venujem jednej veľmi blízkej osobe môjmu srdcu.
Poslednou dobou mám zlý pocit, že naše priateľstvo upadá a nie je už také aké bývalo pred tým. Pokúšam sa to napraviť, ale vždy to len viac dokašlem...
Ja sa vážne snažím byť k tebe milá, ale načo, keď ty to aj tak neoceníš...už som si zvykla na to, ako mi robíš furt zle, ako ma zo srandy mlátiš, ako mi robíš naprieky, ako ma provokuješ...ty si ale asi neuvedomuješ, že iný človek by to neznášal tak dlho, ako to znášam ja...ja nemám odvahu ti to vracať, lebo nechcem byť hnusná a viem, že ty by si na mňa hneď vyletela...
Uvedomujem si, že ti musím liezť na nervy...ale čo tak sa najprv zamyslieť, čo musím znášať ja, ako sa musím cítiť?! Že kvôli tebe to všetko pretrpím a nepoviem ti, že mi lezieš na nervy...vieš prečo to nepoviem? Lebo nechcem byť zlá a chcem byť s tebou za dobre, lebo ťa mám fakt úprimne rada, môžem ti povedať všetko, môžem sa s tebou na všetkom smiať, proste viem, že ty si moja druhá polovička, polovička mojej duše...všetci mi môžu závidieť, akú mám najlepšiu kamošku na svete!
A že som na tebe moc naviazaná? Hej som...lebo ty si ma veľa vecí naučila, ty si bola môj vzor...tak prepáč, že som sa tak strašne na teba naviazala...vieš, že ak ti to vadí, tak sa budem snažiť to zmeniť alebo aspoň zmierniť...viem, že za veľa vecí by si ma najradšej zabila a ver, že aj ja teba, ale ja už som si na teba zvykla, zvykla som si na to aká si, tak prečo sa stále hádame kvôli mne?! To som naozaj taká hrozná?! Ak hej, tak to ma veľmi mrzí, lebo taká byť nechcem, nechcem ti ubližovať...
Budem sa snažiť napraviť svoje chyby, budem sa snažiť nestarať sa stále do tvojho života, budem sa snažiť byť taká, aká chceš aby som bola...
Bojím sa ale, že na mňa zabudneš, že zabudneš na to, aké sme spolu zažili zážitky, aké som nezažila s nikým!...dúfam ale, že zabudneš na všetky zlé hádky, ktoré hlavne mne spôsobili bolesť a ver, že som kvôli tebe veľakrát plakala...
Samozrejme..zase ma poznáš najlepšie, vždy vieš čo ja spravím, ja to tak neuveriteľne milujem.
No tak aspoň vidím, že nie si úprimná. A vieš čo to je, po štyroch mesiacoch nájsť nejaký blog, kde sa dozviem, že mi vlastne klameš? A čo tak mi do očí povedať: "Lezieš mi na nervy?" Poznáš ty vôbec niečo také? Zrejme nie alebo čo ja viem. Keď mi môžeš povedať všetko, tak mi zrejme môžeš povedať aj toto.
Tak asi ti ma nemusia závidieť, keď ti vlastne leziem na nervy a neviem čo všetko, nie? Keď mi to nemôžu povedať, lebo "hneď vyletím", ako to ty, samozrejme, najlepšie vieš, všakže?
A čo som ťa ja, prosím ťa, naučila? Som ti vzorom, ako sa nechovať? Aký vzor? Ja nie som hodná vzoru. A dosť ma udivuje, že som ti vlastne niekedy bola vzorom.
Nie si hrozná. Ale problém je v tom, že ty sa snažíš všetko silou mocou vyrovnať, všetko mať v najlepšom. TO je to. Jednoducho niekedy musíš nechať veci len tak, nech sa ukľudnia sami a potom to riešiť. Tým, že chceš všetko urovnávať a to všetko, tým to vlastne len zhoršuješ, pretože človeka nenecháš vydýchnuť a uvedomiť si: "Aha, toto som spravila zle." Potom si jednoducho neuvedomím, že by som JA mala prísť za tebou a JA sa ti ospravedlniť. Pretože potom vlastne vychádzaš z toho najhoršie ty. Chápeš? Nedrb do toho, keď to chceš mať celé.
A nechcem, aby si sa menila. Buď taká, aká si.
Prečo by som zabúdala?
And by the way, nemôžeš vedieť, ako to ubližuje mne. Možno to len nedávam najavo, pretože nechcem..
ako to tak citam, asi si sisooolq moc podriadena, strasne az nasilu chces byt s nou zadobre a to je paradoxne velmi zle, ked clovek potlaca svoju osobnost, len aby sa zapacil inemu - ako v kamaratstve, tak aj vo vztahu. a mozno by si si mala najst lepsiu kamku co tvoju snahu viac oceni a budete si rovnocennejsie
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
No tak aspoň vidím, že nie si úprimná. A vieš čo to je, po štyroch mesiacoch nájsť nejaký blog, kde sa dozviem, že mi vlastne klameš? A čo tak mi do očí povedať: "Lezieš mi na nervy?" Poznáš ty vôbec niečo také? Zrejme nie alebo čo ja viem. Keď mi môžeš povedať všetko, tak mi zrejme môžeš povedať aj toto.
Tak asi ti ma nemusia závidieť, keď ti vlastne leziem na nervy a neviem čo všetko, nie? Keď mi to nemôžu povedať, lebo "hneď vyletím", ako to ty, samozrejme, najlepšie vieš, všakže?
A čo som ťa ja, prosím ťa, naučila? Som ti vzorom, ako sa nechovať? Aký vzor? Ja nie som hodná vzoru. A dosť ma udivuje, že som ti vlastne niekedy bola vzorom.
Nie si hrozná. Ale problém je v tom, že ty sa snažíš všetko silou mocou vyrovnať, všetko mať v najlepšom. TO je to. Jednoducho niekedy musíš nechať veci len tak, nech sa ukľudnia sami a potom to riešiť. Tým, že chceš všetko urovnávať a to všetko, tým to vlastne len zhoršuješ, pretože človeka nenecháš vydýchnuť a uvedomiť si: "Aha, toto som spravila zle." Potom si jednoducho neuvedomím, že by som JA mala prísť za tebou a JA sa ti ospravedlniť. Pretože potom vlastne vychádzaš z toho najhoršie ty. Chápeš? Nedrb do toho, keď to chceš mať celé.
A nechcem, aby si sa menila. Buď taká, aká si.
Prečo by som zabúdala?
And by the way, nemôžeš vedieť, ako to ubližuje mne. Možno to len nedávam najavo, pretože nechcem..
Ver, že ja ťa ľúbim tiež.