Ahojte. Volám sa Jessica Kimsnová a mám 17 rokov. Bývam sama v osamelej chalúpke na konci sveta (myslené obrazne) v dedinke Finns. Rodičia mi zomreli. Matka na rakovinu a otec na infarkt. Súrodencov nemám a preto bývam sama. Ak chcete spoznať môj život, tak si ho musíte najprv prečítať...
14.Októbra-1987
17:31
Sedela som pri tlejúcom kozube. Mala som na sebe oblečených snáď milión pulóvrov, ponožiek a teplákov (a to som bola prikrytá hrubou dekou!). Navyše, bolo rozbité okno, tak sem fúkalo tak, že ma mráz štípal až do kostí (a to aj napriek tomu, že to okno som prelepila igelitom, nič iné som totiž nemala). Uvarila som si už najmenej 10 čaj. Uf! Takúto zimu som ešte nezažila...
17:58
Rozhodla som sa, že začnem variť večeru (naozaj som nemala chuť na tie paprikové cestoviny, staré 3 dni). Vytiahla som hrniec, rozhodnutá, že uvarím polievku. Nakrájala som si zeleninu, naliala do hrnca vodu a dnu vhodila dva zeleninové bujóny. Všetku zeleninu som nasypala dnu, prisolila som to a zakryla pokrievkou. Vošla som do obývky, kde bolo asi najteplejšie z celej chaty (10 stupňov) a sadla si na gauč. Vypila som 11 čaj a šla sa pozrieť von...
18:41
Stalo sa niečo nezvyčajné. Ako som vyšla von, začula som nejaký krik. Bežala som sa pozrieť k lesu, odkiaľ to pochádzalo (bála som sa, že niekoho napadol medveď). Zrazu som niečo zbadala v kríkoch a s lakom sa rozutekala dovnútra. Prišla som skontrolovať polievku, ktorá už bola skoro hotová a tak som ešte na chvíľu šla do obývky. Rozhodla som sa, že dnes budem spať tu (v izbe na poschodí je strašná zima, v tejto ukrutnej zime sa pokazilo topenie), tak som si sem doniesla z hora paplón a vankúš. Roztiahla som si gauč a hodila naň paplón s vankúšom. Šla som vypnúť polievku a najesť sa, dokým je ešte teplá...
19:20
Keď som dojedla, spratala som po sebe veci a prihodila do krbu nejaké polená, nech mi do rána nevyhasne. Vhupla som do postele a zhasla svetlo. Dlhú chvíľu som sledovala praskajúci oheň v kozube, až som napokon nezaspala...
PS: Mám pokračovať?
Blog
Komentuj
7 komentov k blogu
1
lovekatherine
29. 7.júla 2012 18:55
Prosím ďalšiu! Vyzerá to zaujímavo!
3
Vieš čo... na tvoj vek výborné. Len sa musíš "rozpísať" resp. "vypísať" aby to bolo skvelé nielen s ohľadom na to, koľko máš. Niektoré tie frázy mi prídu klišéoidné a niektoré veci by si nemusela povedať tak "po lopate"
Ale páči sa mi zápisková forma. Jednoznačne pokračuj a skús to naťahovať! Nech je to dlhšie!
Ale páči sa mi zápisková forma. Jednoznačne pokračuj a skús to naťahovať! Nech je to dlhšie!
7
Mám pocit že sa nevieš rozhodnúť či chceš byť vážna, alebo veselá, či chceš, aby to bol napínavý príbeh/boj o prežitie alebo smutné zápisky dievčaťa čo čoskoro umrie.(Som celkom otužilý ale neviem či by som v takej zime čo opisuješ vydržal moc dlho.) Celkovému dojmu nepomáhajú ani čechizmy ani. Kritiku mám odbavenú tak sa môžem venovať príjemnejší záležitostiam.
Forma zápiskov sa mi páči, rovnako ako aj úvod je zaujímavý a citlivý. Hlavná hrdinka znie ako silná osobnosť, to by si mohla pekne rozviť a máš dobrý nábeh na thriller, ta vec v kríkoch je veľká záhada takže si si nechala viacero ciest ktorými sa môžeš uberať. Všetko čo som napísal je z pohľadu čitateľa a ako čitateľ ti dávam tri hviezdičky. Držím palce v ďalšej tvorbe.
Forma zápiskov sa mi páči, rovnako ako aj úvod je zaujímavý a citlivý. Hlavná hrdinka znie ako silná osobnosť, to by si mohla pekne rozviť a máš dobrý nábeh na thriller, ta vec v kríkoch je veľká záhada takže si si nechala viacero ciest ktorými sa môžeš uberať. Všetko čo som napísal je z pohľadu čitateľa a ako čitateľ ti dávam tri hviezdičky. Držím palce v ďalšej tvorbe.
Napíš svoj komentár