Denník obyčajného chalana 1.časť

Začínam už rozmýšlať že začnem od začiatku.Pozriem sa na svoje zápästia a prstamy si prejdem po dlhých jazvách,čo mi zostali z depresií...

"Ideš už?" spýtala sa ma trinásť ročná sestra,ktorá stojí vo dverách.

Odtrhnem zrak od jazví.Som zmätaný tak len prikívnem.

Oblečiem si mikinu a rukávmy zakrijem moje jazvy.Sestre som slúbil že dnes pôjdem s ňou do auparku,pretože nikto iný nemá čas a ja som predca len starší a skúsenejší...Už sa "teším" na tie dlhé hodiny čo ona si bude vyberať to svoje oblečenie a ja budem rozmýšlať o živote.

Autobus nás priviezol presne k auparku.Vybrali sme sa do sestrinho obľúbeného obchodu.Ja som si sadol na lavičku a ona si išly pozrieť veci.

Vyhrnul som si rukáv a opäť prezeral svoje jazvy.Každá jazva má svoj príbeh.Už by som mal s tým prestať.Nieje to správne.Z môjho zamyslenia ma vytrhlo to,že som ucítil ako si ku mne niekto sadol.Odtrhol som zrak a pozrel vedľa seba.Bolo to dievča.

Čierne vlasy,krásne modré oči,plné pery...proste celá dokonalá.V tom mi prestalo biť srdce.Celý svet sa mi zpomalil.

"Prepáč.Vyľakala som ťa?" spýtalo sa záhadne krásne dievča.
"Nie...len som bol zamyslený."
"Ehm...ja som Aneta." povedala a podala mi ruku ako gesto.
"Ja som Dominik." odpovedal som a podal som tiež ruku.

Zatriasli sme si nimy.Sedeli sme v tichu hodnú chvíľu až prišly jej kamošky a ona sa vybrala preč.

"Tak teda ahoj Dominik.Tešilo ma." povedala a usmiala sa.
"Ahoj.Aj mňa..." opätoval som jej úsmev.

Odišla s kamarádkamy.Sadol som si a opäť sa zahľadel na jazvy dokým som opäť nepočul jej hlas.Vrátila sa.

"Dám ti moje číslo." povedala a schmatla mi moju zjazvenú ruku.Napísala tam číslo a potom odišla.

V tej chvíli som bol najšťastnejší chlapec na svete.

 Blog

30 0 0 0 0

Komentuj

8 komentov k blogu