bozkáva brezu na listy:
Brezička, breza riekni mi,
prečo tak chlasceš noci, dni?
Pozrela breza do neba,
poldecák vliala do seba,
pritisla vodku ku perám:
mesiačik, ty kokso - umieram.
Čo?! Skríkol Mesiac na skaly.
Nuž: hovno! - skaly trikrát zvolali.
Nič sa tej ťave nedarí,
a škaredá je jak noc v chotári.
Zastenal pnisko opilý:
nemám čo húliť, debili.
Sekeru mám zaťatú do dreva,
lieh sa mi zo žíl vylieva.
Mesiačik zašiel, nastal deň,
grcali listy, grcal peň.
Keď svitla teplá nedeľa,
ožratá breza umrela
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
busines
16. 3.marca 2007 12:14
nadupane
2
bizardne absurdna urazka krasnej literatury, ale takmer mi praskla branica
Napíš svoj komentár