Bolo to také smutné , až sa mi chcelo plakať.
Veľké kvapky sa predierali pomedzi menšie, vytvárali cestičky a ja som sa snažila uhádnuť, kde ktorá kvapka skončí svoju púť.
Niekedy sa spojili dve menšie kvapky dovedna a vznikla jedna veľká. Rozmýšľala som koľko ľudí musí byť smutných, keď aj obloha plače spolu s nimi.
Ale dnes je krásne...zobudila som sa a pozrela von oknom.
Vločky zľahka dopadali na zem a bol tak trochu hypnotický pohľad.
Všetko bolo nádherne biele, dokonca sa sneh držal aj na ceste. Teraz sa už síce začína topiť, ale aj tak je celkom pekne. Slnko sa konečne rozhodlo obdariť nás svojimi hrejivými lúčmi a ja mám dobrý pocit.
Dnes sa obloha teší spolu so mnou ...
☺
Denník
Komentuj
4 komenty k blogu
1
tatianka
11. 11.novembra 2007 11:24
u nas nesvieti slnko
3
u nas nece padať sneh ale o tých kvapkach dažďa to sa mi velmi pačilo
Napíš svoj komentár