„Mali sme krásny dom s ešte krajšou záhradou. Všade kvitli ruže a kvety. Plno kvetov. Boli také krásne. Kvitli všetkými farbami, aj takými, ktoré by si nevedela pomenovať.“
„Uprostred záhrady stál veľký starý dub. V jeho korune bez prestávky štebotali vtáčiky. Na jednom konári bola zavesená hojdačka. Taká jednoduchá, ale vedel som tam prehojdať a presedieť toľko času. Matka sa vždy na mne smiala, že s ňou ešte zrastiem ak sa budem na nej toľko hojdať. Nedbal som. Hojdal som sa ešte dlhšie. Kričal som na ňu ,aby ma rozhojdala silnejšie a silnejšie...“
„Bol som malý. Potom sa všetko zmenilo. Prišiel k nám nejaký muž. S matkou sa dlho rozprávali. Neskôr odišiel a ja s matkou sme sa rýchlo pobalili. Odviezla ma k môjmu Majstrovi a ju som už nikdy nevidel. Odišla. Neviem kam a neviem prečo. O otcovi neviem vôbec nič. Ani ako sa volal, no Majster mi ho nahradil. Bol na mňa prísny, ale naučil ma všetko čo len mohol. Ako pribúdali roky, odrazilo sa to aj na ňom.
Preto som tu teraz sám.“
„To mi je ľúto. Prečo sa vlastne nemôžete rozprávať s drakmi?“
Potichu som sa zasmial.
„Na to je zvedavý každý. Všetci viete, že nemôžeme, no nikto nevie prečo. Ani by som ti to nemal hovoriť, ale keď som už začal....“
„Existuje o tom jedna legenda. Živá legenda.
Hovorí sa, že pred mnohým rokmi sa mladík Aries nejako spriatelil s drakom. A nebolo to hocijaké priateľstvo. Bolo to priateľstvo na život a na smrť. No niečo sa medzi nimi stalo a keď sa Aries rozprával so svojím drakom, neprežil to. Padol na zem mŕtvy s otvorenými očami. Našli ho tak kočovníci zo severu. Draka odvtedy nikto nevidel. Hovorí sa, že sa zjavuje vždy pri stretnutí človeka s Drakom ako mládenec a pustí sa s ním do reči. Rozpráva mu svoj príbeh. Pri dokončení poslednej vety sa človek zrúti na zem s prázdnym pohľadom a otvorenými ústami. Akoby chcel niečo povedať. „
„Mládenec sa znovu premení na krásneho azúrového Draka a stratí sa medzi hviezdami. Svoj príbeh končí vtedy, keď sa objavujú prvé lúče slnka a hviezdy pomaly zhasínajú. Je po ňom pomenované aj súhvezdie – Aries.“
Ukázal rukou na najžiarivejšie súhvezdie na oblohe pripomínajúce letiaceho Draka.
„Vlastne tak sa volal ten mladík, ale jeho Drak si po jeho smrti bral na seba Ariesovu podobu. Takže je pomenované v podstate po obidvoch.“
„Veľa krát som vymýšľala príbehy, aby som si odôvodnila prečo sa s nimi nemôžete rozprávať, ale toto ma nenapadlo. Škoda, že sa nevie čo sa medzi nimi stalo...“ – hútala Lesana a hľadela do dohárajúceho ohňa...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár