Drakobijca 8.

Zarim každým dňom rástol a mocnel. Bol už skoro taký veľký ako ja a Lesana dokopy. No stále sa správal ako malé decko. Starali sme sa o neho už rok. Ubehlo to ako voda. Nikdy by ma nenapadlo, že tu budem žiť až tak dlho a ani som si nevšimol, že jeden rok spolu s Lesanou a Zarimom je už za mnou.

A za ten dlhý čas sa nič zvláštneho neudialo. Behali sme spolu po lúkach, šľapali po lúčnych kvetoch, válali sa dolu kopcami, pričom nás Zarim takmer vždy prevalcoval,válali stromy, z ktorých sme potom zakladali oheň a Zarim nám už po piatich mesiacoch svojho života lietal nad hlavami a jeho tieň nás sprevádzal všade kam sme išli.

V jedno ráno som sa zobudil, Lesana ešte spala, no Zarima som nikde nevidel. Začul som len hlasné mľaskanie vychádzajúce spoza rohu jaskyne.
Vydal som sa za hlasným zvukom, zahol za malú zákrutu jaskyne a uvidel som veľký balvan. Zastal som a chvíľu sa díval na tú obrovskú hrču a vtedy mi došlo čo to vlastne je, pretože ten zvuk sa nedal prepočuť. Bol to obrovský drak napchávajúci sa niečím, čo nebolo vidno. Zakrýval to svojím mohutným telom.
Tak som zakričal „ dobrú chuť“ a smial som sa, pretože som už nevládal zadržiavať smiech, čo sa mi dral z hrdla, ten zvuk bol proste ...ako veľké prasa chrochtajúce pri válove plnom zemiakov.

No odpoveďou mi bolo len ešte hlasnejšie zachrochtanie a vzápätí zvuk lámajúcich sa kostí.

Preskočil som chvost, pretože už dávnejšie sa prekročiť nedal a kráčal som smerom k hlave Zarima pozrieť sa čím sa to tak hlasne kŕmi.

„ách“ vyskočilo zo mňa . Zarim sa napchával svojou prvou vlastnoručne ulovenou kravou.

„Zarim?“ Jedno oko na mňa pozrelo, ale rýchlo sa vrátilo k svojim raňajkám.
„Pamätáš si ešte čo sme ti spolu s Lesanou povedali?“
odpoveď bolo niečo ako mľaskajúce prikývnutie, z čoho som usúdil, že to bude niečo ako súhlas.
„Dúfam, že ťa pritom nikto nevidel.“ Lesana sa zjavila pri mne ako duch, takmer som poskočil, ako ticho sem prišla. No áno, zľakol som sa.

„Jasné, že nie. Čo si o mne myslíte?“
„To, že si to nemal robiť. Ak ťa niekto zazrel, rozchýri sa to po celom svete a budeme musieť odtiaľto utiecť.Ak sa nestane niečo horšie.“
Ja som len prikyvoval a tváril sa prísne, pretože Zarimovi by nepomohla ani bitka a stále by si robil čo chce. No ani môj prísny výraz tu nepomôže.

 Napínavý príbeh

0 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu