Sedím a cítim chuť písať. Neviem čo ale viem aspoň o čom. O mne. Ako vždy som ja tá hlavná úloha mojich článkov, ktorá si všetko prežila. No tentokrát som ja tá, ktorá ubližuje.

Cítila som lásku, on tiež.
Cítila som radosť vždy keď som bola s ním.
Cítila som sa skvele keď som sa ráno prebúdzala s úsmevom na perách a s myšlienkou naňho.

No dnes prešlo od prvého dňa len 10 dní a ja chcem cítiť to isté, no nejde to.
Same seba sa pýtam: PREČO????
Nenachádzam odpoveď.
Chcem ľúbiť, chcem myslieť, chcem sa smiať.
Nebaví ma pratvarovať sa.
Ubližuje mi tak krásne slovo ktorím mi vraví: Ľúbim Ťa!
A je mi ľúto, že som na toľko odvážna a drzá že mu s klamstvom odpoviem to isté.:/
Nechcem mu ublížiť, no už ubližujem. A nielen jemu ale aj sebe a ľudom okolo.

Som sebec. Niesom dostatočne silná. Nemám na pravdu odvahu. Nechcem aby sa trápil, rovnako ako nechcem aby som ho klamala.
Opäť sa pýtam, no tentokrá: ČO MÁM ROBIŤ????
Nenachádzam v sebe odpoveď...

 Blog
Komentuj
 fotka
mizoyka  3. 2. 2010 21:35
to,čo robíš ti schváliť nemôžem...mala by si to povedať....



ale môžem ťa pochváliť ako ej to úprimne napísané...
 fotka
donatela201  4. 2. 2010 14:04
@mizoyka

Uz sa stalo, konkretne po dopisani tohto clanku...nezvladala som to dalej sa trapit a trapit a klamat aj jeho...

Dakujem
 fotka
0mega1  29. 4. 2010 21:57
Lasku si treba vazit, posilnovat ju, chranit ju, vytvarat ju.. Laska nikdy len tak nepride sama, neodide sama...
 fotka
donatela201  3. 6. 2010 21:22
O...
Napíš svoj komentár