V strese čo si oblečiem, som si vybrala sukňu s bielou košeľou. Celý outfit som doplnila fialovými punčocháčmi a šatkou v jednom tóne. Klasika, poviete si. No beztak som sa cítila výnimočne.
Existujem už 18 rokov. Fernet mi zaťažil moju kabelku, a mohla som sa vydať na cestu. Konečne sa nám ušla zadná päťka autobusu a ja som si naplno vychutnávala ten pocit. Posledné divadlo tento školský rok s takouto zostavou. Cestou sa stiahli vodky, a nejaká ostrá domáca hruškovica. Zapíjali sme to skazenou badovskou pomarančovou, ktorú sme hneď po vystúpení vyhodili. Nikdy som sa nestretla s tým aby minerálka, dokonca ochutená, chutila ako saponát.
A sme tu. Košice nás vítajú s hustou premávkou plnou okoloidúcich bezdomovcov. Počasie je chladné, ale príjemnejšie ako to naše bardejovské. Rozkúskovali sme sa na tri partie. Tá naša si to namierila na námestie, so skvelým pocitom dokonalej inteligencie a krásy ako vždy, keď sme na takej príležitosti tak pekne poobliekaní. Beer House nás zlákal na klasické krčmové drevené lavice. Pri našom výzore by ste to asi neočakávali, no stalo sa. Margaritha alias tequilla s citronádou a ľadom ma chuťovo neprekvapila. Nič iné ako nikolauska s vodou.
Vychutnávala som si posledné hodiny, kedy pijem na čierno a proti zákonu. Odbila tá správna hodina, poberáme sa do divadla. Všetko o ženách, je názov činohry na ktorú sme zvedaví. To aby som si doplnila tie medzery ktoré o nás, o ženách ešte stále neviem. Predsa vstúpiť do dospelosti ako nevedomá nechcem
Dej nebol bohviečo, ale keďže umenie oceňujem, herecké výkony podali bravúrne. Pocity sklamania aj nadšení sa striedali v závislosti od charakteru a záujmu jednotlivcov. Dokonca tam náhodou bola aj moja sestra. Príliš veľa maličkostí, ktoré dopĺňajú celkovú atmosféru.
Cesta späť bola spríjemnená ľudovou nôtou, do ktorej nám podmas pustil geniálny šofér spolu so svetelnou show a so stišovaním a pridávaním hudby podľa refrénov, ktoré sme spievať vedeli aj bezpomocne. Autobus sa na chvíľu premenil na svetelnú diskošou, kedy sa každý baví a šoféer si užíva pozíciu dídžeja. Váha kabelky sa odľahčila a stiahla sa aj tá moja fľaša.Záver cesty Dj vyvrcholil tak, že sme si dali asi 7 krát dokola celý kruháč. Zážitok dňa
Vyprázdená diskotéha s Dj-om sa s nami rozlúčila trúbením a blikaním pričom naše úsmevy nadobudli výraz zážitku a nadšenia zároveň. Nezabudnuteľná cesta. Naše kroky teraz smerujú do Bobra-vybájená mestská pajzláreň. Červené vínko sa striedalo s bielym a nálada nebola opitá, len mierne nadobúdala krútivý moment v našich hlavách.
Polnoc sa blíži, bolo by na čase aj zatancovať. Pirátov obývali šiesti ľudia aj s čašníkom a DJ-om. Roztočili sme to na parkete. Každý mi venoval tento deň osobitnú pozornosť. Zvlášť tanečnú. Pagy, José,Rado,Silvia,Miša, Švento a Miky-boli moji sprevádzajúci priatelia v čase prvých minút vstupu do novej životnej etapy.Po dlhom čase čo sme spolu neboli veľmi v kontakte, sa opäť niekde prelomili bariéry, ktoré čas síce nevrátia, vzájomného akceptovania sa.
Tak ako kedysi.
Užívam si ten pocit, tanec, hudba, ľudia, úsmev, percentá stúpajú a zaznieva Danza Kuduro s venovaním pre mňa k mojej 18tke. A je to tu. Dočkala som sa, v tak skvelej atmosfére so skvelým pocit a so slzami v očiach som zostala stáť a ticho sa tešiť. Objímaním, blahoželaniami a priateľskými bozkami sa ma snažili ukľudniť. Dojalo ma to. Tak skvelý vek, atmosféra, hudba, ...no proste..nemala som slov, tak som v sebe našla na vyjadrenie pocitov už iba slzy, ktoré slová nahradili. Prišla mi prvá SMSka od mojej Nikušky a potom ďalšie....
Zbožňujem tých ľudí, žijem len pre nich.
Aby toho nebolo náhodou málo, tak sa ku mne zaplietol nejaký Dávid, zhodou okolností kamoškin brat. Škaredý nevýrazný typ chlapca. S výrazom tváre do ktorej nemáte chuť napľuť ba ani pobozkať. Mlzký to tvor, sa snažil ohúriť ma rečami typu:
"Hmmm...Hneď som si ˇˇTa všimol ako si tu vošla, tá biela košielka, a tvoj šarm, ktorý je iný od ostatných mi učarovali.Nechceš ísť ku mne na byt, dnes keď máš už 18? Dáš mi bozk.Dáš mi telefónne číslo? Poď si zatancovať."
Len to posledné som mu splnila. Teraz neviem či sa mám tešiť alebo hnevať že som ho rovno neodkopla hneď. Ale, pomstichtivo-potmehúcko-pyšný úsmev sebavedomia, ktoré sa mi v takých chvíľach vytvára mi to nedovolil. Potrebovala som si vychutnať, že má o má niekto záujem, že mám nad niekym prevahu, že mi tak skoro nedá pokoj a že sa budem tešiť z mojej nedostupnosti.
Chvalabohu ma zachránili, a odišli sme preč. Dúfam, že ho tak skoro neuvidím. Aj keď správy na FB ma pravidelne čakajú. O druhej ráno sme sa taxíkom dopravili domov. Smradľavá s cigaretovo smradľavými vlasmi som nemohla zaspať. Nemala som na výber. Oslava sa konala na začiatku dňa, netypické.
Ráno ma sprevádzal pohár vody, káva a nechuť do jedla. Opica ako má byť. Neľutujem to. Snažím sa vychutnať si ten pocit, kedy som legálne pod vplyvom alkoholu. Prvá voľná hodina, mi umožnila spánok navyše. Prerušili ma ranné SMSky. Ešte stále je tu niekto, kto si na mňa spomenie. Ktovie, ako to bude o pár rokov.
Ešte zájdem do obchodu. Pozriem na regál s vínom, nie, toho už bolo dosť. Dávam cukríky pre spolužiakov do košíka, hmm...trápne a neoriginálne. Prejdem obchod druhý krát, predavačky spozornejú. Vyťahujem z chladiaceho boxu sprejovú šľahačku a k tomu aj piškóty.
Originálne.
Chcela som každému nastriekať, a dať rovno do ruky, no nejak to nevyšlo a Rado mi ja Joseho lavici(bez podkladu) spravil piškótovú tortu postriekanú šľahačkou a nápisom z piškót v tvare číslic. Po húfnom dojedení tam ostal pekný bordel, ktorý odstrašujúco zapôsobil na Joseho tvár keď vstúpil nevyspatý so šikmými očami do triedy. Zazvonilo. Cestou mi ešte zablahoželalo pár spolužiakov a darovalo čokoládky. Tento deň sem si dokonca spravili avantgardnú nástenku a nacvičovali ľudovky na program na stužkovú. Vo fotoslužbe, presne ako som tam vošla mi povedali že moje fotky nemaju ale práve teraz ma retušujú. Náhodička/Osud...? Vybrala som si čo ako chcem retušovať, aspoň nebudem ako barbie. Josemu a spiacemi pagymu som priniesla slepačí vývar s obedárom...pre ich biedny výzor. Všetko dotváralo zaujímavý komplex dvadsiateho dňa v mesiaci.
Doma som obdržala pár narodeninových telefonátov, milión FB prianí a stres pred pondelkajšími skúškami na vodičák. BOla som si vybrať voňavku akú som chcela+ruksak grátis, ďalšia maličkosť, ktorá poteší. Taktiež strieborný prsteň podľa vlastného výberu ma potešil a aj USBčko o ktorom básnim už celý rok. Zakončila som deň s chodbovou debatkou, rodinnými blahoželaniami a zákuskami na záver.
Tak dobrú chuť si prajem, tiramisu čaká.
P.S.: Oslava pokračuje naďalej v piatok, v sobotu, a v nasledujúci piatok, vždy s iným okruhom ľudí...ešte to tu prihodím, ale aj tak si nemyslím , že to bude niekoho zaujímať.
Dobrú noc
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
18miki18
20. 10.októbra 2011 23:03
lol, ja som nadpis prečítal ako "Krásne krámy..." mal by som ísť spať :/
4
tomu sa vravi epicka oslava a ostatne dozvuky teda ako dopadli?
Napíš svoj komentár