Jedného dňa prišla kamoška s návrhom o ktorý by sme sa boli aj pobili, pretože mali vziať len jednu. štastie nám prialo a tak sme v jednej reštike skončili obe.
Prvý deň sa niesol v rozkazoch, príkazoch a buzerovaním. Chceli sme čím skôr odtiaľto vybaviť. Veď predsa nemôžu byť ta prísny na tak mladé baby a ešte k tomu brigádničky.
No zistili sme, že peniaze si musíme vydrieť. To som potrebovala pochopiť. A pochopila som. Mám motiváciu, že sa musím poriadne učiť! Čašník a Kuchár zároveň je nič moc.
Najhoršie na tom všetkom je, že nikdy neviem čo budem robiť. Najradšej by som chcela mať jasno vo veciach, či budem na bare a či v kuchyni. No opäť musím držať hubu lebo som len brigádnik, ktorý môže robiť všetko a zároveň nič.
Kamoška celý prístup nezvládla. Vzdala sa. Takto sa veci neriešia, povedala som si, keď mi to medzi poslednými oznámila. Opäť pocit, že skončím aj ja. Ale prečo by som mala?
Veď predsa nezutekám pred prvým vlkom ktorý sa na mňa s chuťou vybľačí.
Nie! Zostanem!
Možno sa otrápim ale vydržím. Možno mi to niečo dá, chytala som sa každej pozitívnej veci aj keď poriadne nebolo čoho.
Teraz mám novú kolegyňu, zo stresov sa snažíme dostať cez povzbudzujúce úsmevy.
Najnovšie som sa dostala až do kuchyne. Keď je šialený deň, nezastavím sa..a keď nieje tak tiež nie. Vždy je čo robiť.
Preto chcem aby si túto prácu každý vyskúšal, pretože je to skvelá škola.
Poviete si, veď zemiaky rezať viem, mrkvu tiež a tácku toľko prenesiem.
OMYL !
Nič z toho vlastne nevieš, urobia z teba začiatočníka a naučia ťa, čo je to makať. Nebudú ťa to učiť ako v škole ale tak, že si tie hodiny ani neuvedomíš. Škola sú skúsenosti a tých tam je viac než dosť. Som tam už skoro tri týždne a vždy mám pocit že som neschopná. Aká pyšná som tam šla, tak teraz tam chodím s toľkým strachom z nového dňa a z atmosféry.
Ale vždy hľadám pozitíva, aj keď spravím mnoho chýb. Nespočetne veľa rozbitých pohárov, zle umytých riadov, krivo odrezaného chleba alebo nedoleštené poháre. Keby som sa nad všetkým mala štvať tak tu už niesom. Snažím sa robiť všetko poriadne, a viem že hoci si toto leto neužijem ale odriem sa, tak mi to dá presnosť, šikovnosť a skúsenosť.
Možno sa len takto utešujem..možno to takto vážne bude.
Ale určite viem, že neľutujem že som tam ostala...a ani nebudem
Mám rada ten pocit, že niečo za sebou vidím a viem, že moje šaláty budú zjedené a keď nie spravím nový, odtrpím si krik a poučím sa!
Len tak ďalej a už sa len zlepšuj Donatela! Nadriadených máš super a všetkých kolegov tiež... Už len si zvyknúť na náladovosť každého z nich.
AJ KEĎ VIEME, ŽE NAŠA PRÁCA NEBUDE NIKDY DOSTATOČNE OCENENÁ, ZOSTANEME A BUDEME BOJOVAŤ NA TOMTO BOJISKU, KTORÉ NáM URČITE NIEČO DO ŽIVOTA DÁ.
P.S.: Ja tu prácu neznášam a zároveň milujem. Milujem prácu s ľudmi a otravných zákazníkov, pretože ma naučia vykecať sa a rýchlo riešiť problémy
P.S.2: Bolo mi povedané , že príde novy fešák kuchár. Celá natešená s mnohými variantami som nečakala že príde 18ročný mladík, ktorý má v skutočnosti 29 a vôbec to na ňom nevidno.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
0mega1
10. 7.júla 2010 17:45
Je fajn ze si ochutnala "pracu" aspon vies ake to je a nielen, v kuchyni
2
Určite je to dobrá skúsenosť, aspon už vieš, že pracujúcim nepadajú peniaze z neba, ale si ich tvrdo vydrú
A robiť pomocnú silu v kuchyni je asi to najhoršie, lebo si závislá od toho, čo ti kážu robiť kuchári a ak nestíhajú, tak si to odskáčeš.
Nerobila som to, ale viem aké sú v kuchyni stresy.
A robiť pomocnú silu v kuchyni je asi to najhoršie, lebo si závislá od toho, čo ti kážu robiť kuchári a ak nestíhajú, tak si to odskáčeš.
Nerobila som to, ale viem aké sú v kuchyni stresy.
Napíš svoj komentár