Povedala som si, keď som roztvorila zlepené oči.
"To bude zasa deň"
Nasledovala druhá veta hneď za prvou.
Prešla som si v hlave učivo, ktoré som sa včera snažila naučiť a ešte sa pár krát pozrela do poznámok s cieľom zvládnuť namáhavú písomku. Desaťminútové nečinné sedenie pred skriňou mi opäť dopomohlo k tomu, aby som si uvedomila že si opäť nemám čo obliecť. Ďalšie minúty mi ubiehali keď som umývala strašidlo ktoré sa na mňa v zrkadle usmievalo. Ešte špirálu, mejkap a mám za sebou úspešný a nemenný štart do nového dňa.
Vo veľkom zhone som dorazila tesne pred zvonením a opakovala si nejaké tie vzorce.
"Už je tu" pošepkala mi spolusediaca a už som len čakala kedy si vytiahnem papier. Tak nič, písomka sa dnes nekoná. Celkom ma to potešilo, aj tak si to potrebujem eššte docvičiť. Hodinu som využila na učenie sa na ďalší predmet-dejepis. Hodina skončila a už som len čakala tú ďalšiu.
"Je to tu!" S očakávaním a nervozitou v hlase som sa tešila, že konečne budem mať aspoň jednu písomku za sebou. Tak ale toto som nečakala.
Do polnoci presedela pri knihách a teraz jej s úsmevom oznámia "zabudla som zadania".
Tisíc tristo šesťdesiatpäť sršňov vo mne zamávalo!
Ale nejak som to vykryla-veď čo sa dá robiť!
Ostatné hodiny už ubiehali ako voda.
Cestou domov som vnímala krásny spev vtákov, ktorý mi znepríjemňoval zvuk bágra.
Prešlo okolo mňa asi päťdesiat ľudí a pár z nich mi aj pozdravilo. "Pocit celebrity!"
Ich úsmevy som nepoznala, nevedela som kto sú to zač. Moja pamäť na tváre sa stále nevytvorila.
"Dobrý deň pani suseda" pridržala som dvere oproti idúcej susede. Staršia pani okolo šesťdesiatky. Žasla som, ako človeka urobí šťastným také malé gesto, jeden krátky rozhovor či úsmev. Toľká sila v takých maličkostiach otvorila bránu jej dôvery voči mne. Spolu sme sa potešili z jej radostí a potom som zmizla hľadať opäť niečo, čo ma stretne.
Teraz tu ležím a píšem dojmy z posledných dní. Neviem či to bol taký "šťastný deň" aký si predstavujú iný - že niečo získaš alebo zažiješ. Úplne obyčajný deň mi svojími maličkosťami odhalil jeho krásu. Teraz už len Ďakujem za moju vnímavosť a odchádzam na posledné stretko z birmovky-arčite aj tam dnes bude niečo nové, hodné úsmevu.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár