Trocha ináč..

Sedim a premyslam o sebe. Kto som? Pytam sa sama seba a nenachadzam odpoved. Netusim co vlasne chcem. Neviem kam dalej. Kracam stale tym istym chodnikom a stale sa obzeram do zadu, za seba. Vobec sa neviem tesit z toho co cestou stretavam. Vzdy si uvedomim krasu niecoho, az ked okolo toho prejdem azda tisic krat a az ked sa obrzriem uzriem to, co som mala najst uz skor. Skoda. Chcem sa rychlo dostat na koniec chodnika. Ale pritom sa nedostat do ziadnej mlaky a po ceste nespadnut. Vobec si nevsimam tu krasu, co ma mohla v zivote postretnut a ktora ma aj stretla ale ja som ju odmietla uz len tym ze som si ju nevsimla.Rovnako ako kvietky, ktorych krasu cestou nevnimam.
No kam ta cesta vedie? Co ak bude na konci obrovska priepast do ktorej spadnem prave vtedy, ked sa budem obzerat za minulostou? Co ak ta cesta nikdy neskonci a bude sa mi zdat nekonecna? Co ak spadnem prave vtedy ked objavim krasu vsetkeho, a uz si to nesithnem vychutnat?
Preco neviem najst seba samu v tej slecne ktora si hovori ,,ja,, a pritom to vobec nieje ona ? Lebo ona ani nevie kto vlasnte je. Kedy na to konecne pride?

 Blog

2 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu