Ako čo?
Neviem. Cítim sa príliš hlúpa. Cítim, že niečo nie je v poriadku, že život ktorý žijem, nežijem plnohodnotne... Akoby boli všetci naokolo šťastní len ja nie...
Nie si so mnou už šťastná?
Nejde tu o teba. Ide o život. Akoby všetci, aj ty vedeli niečo, čo ja nie, podľa toho žili a majú sa dobre. Mám pocit, že som chýbala na prednáške „Ako prežiť“ kde sa všetci naučili niečo podstatné len ja nie. Tajomstvo, ktoré ti nikto nepovie. Môj život sa uberá nesprávnym smerom. Cítim sa osamelo.
Osamelo?! Veď máš všetko. Rodinu, peniaze, školu.... máš mňa. Niekomu stačí aj menej.
Nemyslela som vo svete. Máš pravdu mám všetkého dostatok. Rodina ma miluje. Mám priateľov. Aj tých čo nazývame priateľmi aj tých ktorí sú skutočne priatelia. Ani duševne nie. Pretože mám teba a s tebou sa cítim dokonalá. Miluješ ma a chrániš. No.... nikto ani ty mi nerozumieš citovo. Cítim sa akoby nikto iný na svete necítil to čo ja. Teda.... Asi mi nerozumieš. Poznáš tie chvíle keď nemôžeš v noci zaspať a len tak ležíš v posteli a rozmýšľaš nad vecami... Nad životom, nad svetom, nad ľuďmi aký má toto všetko zmysel. Prečo si tu. A v tej chvíli sa cítiš sám. Pomyslíš si či na svete existuje niekto kto to vníma rovnako. A premýšľa nad tým istým. A ja sa tak cítim neustále...
(Rozplakala sa)
Aj keď idem kúpiť tie posraté rožky. Všetko mi je tu také cudzie. Som vyplašená z ľudí. Nerozumiem im. Mám pocit že 90% ľudí čo poznám žije svoj život zbytočne sú tu navyše a keby som ich zajtra zabila nič by sa nestalo. Kde sa stratili hodnoty ktoré by mali ľudia prinášať povedz mi... Kde!?
(Objal ju)
Som zmätená. Uvažujem o ľuďoch ako o kusoch mäsa.
Toto sú tie chvíle a myšlienky v ktorých sa cítiš sama?
Áno.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár