Zavrela som oči. Chvíľka sebareflexie prichádza.
-Dlho sme sa spolu nerozprávali.
-Bola som šťastná aspoň nachvíľku. Nepotrebovala som ťa.
-Ale dnes si ma k sebe zavolala a pozeráš sa na mňa tými smutnými očami. Tak? Čo je to dnes?
Teraz by som mohla napísať tisíc odpovedí čo ma napadli, ale ostali nepovedané. Tisíc dôvodov prečo som skĺzla do hladiny nejakého zvláštneho smútku. Ale, aby ste skutočne pochopili... Poviem len, že som ostala ticho. Ticho a prázdnota. To to vystihuje. Cítim že som preplnená rôznymi sračkami čo sa na mňa valia. Z každej jednej posratej strany. Ale zároveň, a to je na tom také čudné sa cítim prázdna, sklamaná tým kým som.
Naklonil si sa nado mňa a pohladil si ma po vlasoch.
-Je čas dospieť drahá Linda. Miloval som ťa tak ako si ty milovala mňa. Som tvoj odraz v zrkadle. Tvoj priateľ ktorý tu vždy bol keď si ostala sama. Mal som mnoho tvárí a cítila si ku mne mnoho pocitov, ale je čas vyrovnávať sa so životom sama. Musíš ma nechať ísť a dospieť. Zostarnúť. Prestať robiť hlúposti. Prestať tak veľa piť a ešte viac fajčiť. Ale hlavne musíš v sebe nechať umrieť to malé dievčatko z čias keď sme sa poznali. Strácaš samú seba. To je to prázdno, ktoré ťa požiera.
Je to ťažké priatelia. Je ťažké byť životom ošlahano-neošlahaný v tomto svete. Tým myslím... Človek nie je už tak mladý na to, aby už nejaké tie facky nedostal, ale zároveň vie, že poriadne knockouty ešte len prídu. Zároveň sa zmieta v nejakom divokom víre života s ktorých si pamätá niečo medzi 6 hodinou rannou a desiatou večernou. Medzitým sa snaží niekam dostať.... Netušiac kam len ide... S davom ... Niekam. Trochu ma to frustruje. A samozrejme sú tu aj tie ... Citové veci.
Najradšej by som ten tablet prerazila cez koleno a zožrala. Aj zo mňa dnes vychádza samá stračka (aut. pozn.: nie doslovne)
Záchod
Komentuj
Komenty k blogu
1
eeozniap
21. 5.mája 2015 20:25
ha
Napíš svoj komentár