"Bré ránko." usmiala som sa
(Nezrozumiteľné zašomranie)
Umyl si zuby, sprcha, káva....
"O koľkej si včera prišla?"
"Nadránom."
"Bola party?"
"Bola. To teda, že bola."
Na scénu prichádza ona. Vyplazila sa z mojej izby. Takým tým pochodom hanby keď žena nespí doma. Jeho pohľad zamieril k dverám mojej izby. Nepovedal ani slovka. Ona ho zbadala a očervenela.
"Ty tu čo robíš?" spýtala sa.
Neodpovedal. Pozrel na mňa a ja som si s úsmevom odpila s čaju a žmurkla na neho. Pochopil.
"Nechceš raňajky?" spýtala som sa jej. Ona niečo zamektala, obliekla si nohavice a hrabala sa k dverám.
"Šak počkaj. Musím ti ísť odomknúť. Nechceš aspoň čaj? Alebo ibalgin?" Bolo mi jedno či jej niečo je. Pre mňa za mňa. Chcela som ju tu zdržať len čo najdlhšie a vychutnávať si túto chvíľku čo najdlhšie.
"N-n-nie... už musím."
Odomkla som, usmiala sa a keďže ku svojím one-night-stand by sme mali byť vždy slušní a milí, povedala som, že to bolo pekné. Ani do očí sa mi nepozrela, v hlave jej to muselo šrotovať tak, že by vysvietila Las Vegas. Ale... to si ja iba tak maľujem.
"To ako fakt? Odkiaľ ju poznáš?" spýtal sa.
"Viem, že sa volá Lucia, viem, že bola včera v bare, viem, že najradšej pije džin a viem aj iné veci, ale to už nemusíš počúvať. Vy sa poznáte?"
"áno. Trochu."
O pár hodín neskôr. Večer ja a Ďuri sami dvaja na byte.
"Martin vravel, že si tu mala ráno návštevu."
"Jop."
"Vieš, že...."
"Viem, že mal na ňu zálusk. Keď som včera šla do toho baru nevedela som ako sa situácia vyvinie. Naskytla sa príležitosť. Tak som ju využila.... "
"Ty si dobrá mrcha... Martin ju chce šmyknúť už dva mesiace."
"Ja viem, ale nechcela som, aby ju prekotil. Tak som to spravila ja. Ráno som zahrala blbú, akože náhodička, Šach-Mat. Tá s ním už nikdy neprehovorí."
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
finishline
13. 1.januára 2016 11:41
Skvele :letim:
Napíš svoj komentár