Niekedy si predstavujem ako by som dokázala bez teba žiť. Keby si zrazu odišiel a namiesto teba by zostalo len ticho. Poviem si, že by to nebolo až také ťažké. No potom príde čas ako tento kedy tu nie si. Si ďaleko a ja si uvedomím, že odvážny a samostatný pocit úplnej neviazanosti je len klam. Niečo ako keď si neuvedomujem aké by to bolo nežiť bez pečene, pľúc... bez srdca.

- Chcel by som sa niekedy zamilovať tak neskutočne oddane. Tak, že aj po rokoch budem myslieť na ňu. Iné ženy pre mňa nebudú hrať úlohu. Bude len ona, či už bude so mnou alebo nie. Až kým neumriem.

- Nie si tak zamilovaný?

Pokrútil si hlavou.
- Asi som len unavený. Nespal som skoro celú noc.

Tak sa sama seba pýtam aké by to bolo žiť bez niečoho bez čoho nemôžem žiť. Nie je to prehnané. Samozrejme, že by so bez teba dokázala žiť. Je to také ľahké. Možno ma už neľúbiš vôbec. Možno si ma nikdy nelúbil. Neviem. Pričasto som sa v tebe nevyznala. Bojím sa, že prichádza koniec.

Až teraz cítim aké by bolo žiť bez teba.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár