" Čaute nepokecáme?"

Bol december 2003. Jej otázka vypálila do ticha chladnej noci akoby nič. Zdvihol zrak a nesmelo sa pousmial. Ten úsmev ju hrial na červených lícach. Cítila ho tak intenzívne, že o chvíľu nemyslela na štípajúci mráz a vnímala len jeho. Pomaly zabúdala na svoje kamarátky, ktoré stáli nedaľeko a veselo konverzovali s jeho kamarátom.
Akoby sa svet zastavil...

" Jéj ty máš taký istý telefón ako ja."

Jemne mu ho zobrala zo skrehnutých rúk a uložila svoje číslo.
To jeho už dávno mala. Vedela, že sa jej páči a hoci mala iba 15 cítila, že to nie je iba flirt alebo chvíľkové poblúznenie...

Nebolo to ani výzorom. Veď komu by sa páčili tepláky veľkosti XXL a vyťahaná bunda na chudej postave ? Aj napriek všetkému vyžarovalo z neho niečo magické, neopísateľné.....

Rozlúčili sa...

Prišla domov a s úsmevom na perách sadla pred televízor. Z pohodlia kresla ju vytiahlo zvonenie telefónu. Vedela, že píše on...

A tak sa začalo všetko to krásne...

 Skutočný príbeh
Komentuj
 fotka
simuskaaa  29. 11. 2008 17:58
krááásne prekráásne romantikaa forever
 fotka
dotheskaa  29. 11. 2008 18:06
hh dikyyyy
 fotka
srdce1357  29. 11. 2008 21:55
náhody sú fajn
 fotka
aislinnas  30. 11. 2008 00:19
a pokraoovanie by malo byt rovnako krehke a romanticke
 fotka
dotheskaa  30. 11. 2008 19:40
bude aj pokracovanie=D háádam....
Napíš svoj komentár