Lenže Dorotka je tvor naivný a až doteraz verila tomu, že ONI tu budú furt. Hovno.
Niekedy sa to proste nedá ovplyvniť, ľudia sa menia a príde moment, keď si uvedomíme, že ich proste treba nechať ísť..
Ale to vôbec nie je môj prípad.
Nemôžme od ľudí očakávať že tu budú pre nás keď my tu nie sme pre nich keď nás potrebujú. A hlavne ich nemôžme brať ako samozrejmosť.
ONI boli pre mňa viac než len partia. V lete som mala doslova pocit, že sme ako rodina, že tu vždy budeme jeden pre druhého a blá blá blá. Lenže, časy sa menia a vzťahy tiež. Nebudem konkretizovať.
A tak teraz čumím na fotku z nejakej chaty, o ktorej som ani len nevedela a revem jak malé decko.
Ale ono vôbec nejde o tú fotku, ani o to že sa na mňa vysrali. Ide o to, že si za to môžem len a len sama.
Lebo to, že ma veľa krát ťahali zo sračiek som brala ako samozrejmosť.
Lebo som porušila asi milión sľubov, ktoré som im dala a myslela som si že to napravím jedným prepáč.
Lebo som som si bola istá tým, že aspoň M. tu bude pre mňa furt, nech spravím čokoľvek, pretože je do mňa zaľúbený.
Lenže mne sa svojim debilným správaním podarilo od seba odohnať ešte aj jeho...
A teraz zisťujem, že mi vlastne nezostal nikto. Nemám sa komu pochváliť, že som si kúpila nový mobil. Nemám s kým ísť lyžovať, liezť, skialpovať, alebo sa len tak flákať. Dnes som nemala ani s kým kukať hokej...
Teraz už je úplne zbytočné si nadávať a trieskať hlavu o stenu, ale aj tak sa cítim ako ten najpríšernejší človek na svete. A asi ním aj naozaj som..
Aspoň som sa z toho poučila. Naozaj. Síce by som si priala, aby tento pád na hubu bolel trochu menej, ale potrebovala som ho.
A týmto sama sebe slávnostne prisahám že spravím všetko pre to, aby sa zo mňa stal lepší človek!
..Len mi ešte ostáva jedna dilema: mám sa to pokúsiť napraviť, alebo hodiť všetko za hlavu, poučiť sa z chýb a ísť ďalej?
Záchod
Komentuj
Komenty k blogu
1
reym
19. 2.febuára 2014 01:50
Na poslednú otázku si si dala odpoveď v nadpise
Napíš svoj komentár