Asi mesiac dozadu keď som plánovala ísť pozrieť frajera. Býva v Haagu ale tam sa dá dostať iba busom, za 24 hodín (nikdy viac). Našla som teda letenku do Bruselu, spiatočnú za 28 eur. Ryanair je pecka! Keďže viem, ako rýchlo sa mení cena, kúpila som ju hneď.
Tešila som sa ako malá, že po 2 mesiacoch uvidím svojho chlapa, ale takisto som bola v strašnom strese, lebo, ako by povedal on, som strašné nezodpovedko a raz si zabudnem aj hlavu.
Stres sa znásobil asi stonásobne keď to letisko odpálili teroristi. Chvíľu som aj uvažovala, že nepôjdem nikam ale pochopila som, že to je úplne bezpečné. Okay, tak teda idem.
Pred letom som si dala v duty free dvojdecko bieleho, celý let som prespala a všetko bolo v pohode. Nemyslite si, že sa bojím lietania, to nie, veď za pár týždňov zo mňa bude letuška. Paradoxne, pre Ryanair.
Z lietadla som vystúpila tesne pred polnocou, mala som vybavený couchsurfing v mestečku kúsok od letiska, pretože spoje do Haagu tak neskoro nechodia. Sympatický Venezuelčan, u ktorého som mala spať sa asi sekol, lebo som nenašla spoj ani do Leuvenu. Unavená a vystresovaná z toho, že budem musieť stráviť noc na letisku som sa rozrevala a tak ma našiel ujo zo strát a nálezov. Spýtal sa ma prečo plačem a keď som mu povedala, navrhol mi, že ma do Leuvenu zavezie keď mu skončí služba. Chápete, on kvôli mne spravil asi 30 kilometrov okľuku a ešte mi aj spravil kávu. Úžasný človek.
Prišli sme do Leuvenu, našli adresu, kde som mala spať a rozlúčili sme sa. Ešte si pamätám, že som si chcela dať cigu pred bytovkou, ale Eloy povedal, že môžem fajčiť aj u neho. Nebudem sa hádať...
No a hneď ako sme vošli do bytu mi doplo - nemám kufor! V eufórii, že je konečne všetko v pohode som ho nechala v kufri auta chlapa, na ktorého som nemala žiadny kontakt a on na mňa tiež. Jediná možnosť bola ostať pred bytovkou a dúfať, že sa ujo vráti. Eloy doniesol pivko - a čakali sme. Aspoň, že on to vzal v pohode, smial sa na tom a presviedčal ma, že sa nemám báť. O 4 sme to vzdali a šli dnu, ja som si prebookovala bus do Haagu, bolo mi jasné, že ten o 8 ráno nestíham a pomaly sme šli spať, keď (presne o 4:38) zazvonil ujo s kufrom. Spadlo mi zo srdca aspoň 100 šutrov a poriadne som ho vystískala. Aj ten bus som nakoniec stihla, happyend ako sa patrí.
Haha, a to som zabudla spomenúť, že ešte pred tým všetkým sa mi podarilo kúpiť zlú letenku - namiesto 26. apríla som si kúpila na 26. máj. Toto ma nakoniec až tak neštvalo lebo som musela tak či tak letieť späť skôr, lebo už v pondelok nastupujem v práci.
Anyways, toto je len prvá polka.
V Haagu bolo super, užili sme si spoločné dni ako sa patrí, noc pred odletom sme boli na premietaní filmu, potom sme si spravili úplne skvelú večeru a dlho sme sa rozprávali. Spať sme šli až nadránom, ale každý sme mali nastavených 5 budíkov.
Naozaj netuším, ako sa nám podarilo ich všetky prespať.
Zobudili sme sa 8:30 (o 9 mi mal ísť bus) a hneď sme začali hľadať náhradný spoj. Najskôr autobus, potom čokoľvek, čo stojí na letisku. Nakoniec sme našli priamy vlak z Haagu na bruselské letisko. Za 27 eur. Len tak pre porovnanie, bus, ktorým som mala ísť, stál 7. Nevadí, stane sa, sadla som teda na ten vlak, pustila film a oddychovala. Keď mi teta revízorka kontrolovala lístok, spýtala som sa, kedy stojíme na letisku. Nestojíme. Kvôli útoku na letisku nestojí žiadny vlak. Nechápem potom, prečo mi teda v pohode predali lístok na letisko bez akéhokoľvek upozornenia. Hajzli.
Vystúpila som teda na hlavnej stanici, odtiaľ chytila vlak na Brussels-Nord a tam som sa snažila nájsť busy na letisko. Nešlo to bez sĺz, ale nakoniec som našla. Uvažovať o tom, či odletím, som začala, až keď sme po 20 minútach jazdy boli stále v Bruseli. Chytili sme špičku a ten bus stál každých pár metrov. Začínalo to byť fakt tesné, mala som len polhodinu na check-in, bola som fakt v strese a ten idiot šofér nabúral do auta pred ním. To, že som preletela pol autobusu som ani tak neriešila, ale pochopila som, že to nemám šancu stihnúť. Priateľ ma upokojoval cez net, vysvetľoval mi, že cez gate ma môžu pustiť aj keď už bude zavretý.
Z busu som sa hneď rozbehla smerom na letisko ale pred ním boli postavené stany a v nich skenovali batožinu každému jednému človeku, čo chcel ísť na letisko. S pomocou božou a mojich uplakaných zelených očí sa mi podarilo predbehnúť všetkých ľudí v rade, ale aj tak už bolo neskoro - všetci z môjho letu už sedeli v lietadle. Na informáciách mi ponúkli ten istý let zajtra za stovku, čo je síce sakra veľa ale aj tak o polovicu menej než na nete. Snažila som sa nájsť čokoľvek iné, prevolala som celý kredit, ale jediné, čo som našla bol let s poldňovým prestupom v Berlíne. Nie ďakujem.
Našťastie tu má priateľ kamarátku, ktorá po mňa príde na letisko a prespím u nej. Tak už len čakám a vylievam si dušičku. Na tento trip naozaj nikdy nezabudnem.
Skutočný príbeh
Komentuj
8 komentov k blogu
2
Kukala som všetky možnosti keď som kupovala letenky, ale ten Brusel vyšiel najvýhodnejšie
4
@Fxx teraz sa na tom len smejem, ale vtedy mi nebolo všetko jedno vtipné je, že teraz bývam a pracujem kúsok od Bruselu. A pre Ryanair
7
bolo to zle? ja casto s nimi letim a vzdy tak rozmyslam nad tymi letuskami
8
Kks posralo sa všetko, čo sa mohlo... ale všetko si to zvládla! Neni to super pocit?
Napíš svoj komentár
transavia lowcost do 100e by si to otocila a v haagu si za 45min aj s rezervou