V roku 2007 som ešte absolútne nevedela čo by som v živote chcela dosiahnuť – nie že by to bolo teraz oveľa lepšie ale keď neprší aspoň kvapká. Nečudujem sa že som vtedy mala takú zlú náladu ked som každodenne musela vstavať oveľa skôr do školy, kedže bola polhodinu cesty vziadlená. Na základnej to bola fajn prešla som si cez cestu a bola som tam. Bol to rok nových kontaktov a nie len reálnych ale aj virtuálnych. Vtedy by som ešte neverila tomu ako postupom času môže každý poznať niekoho, koho poznám aj ja.
Po skvelom letnom čase plnom koní, krátkej lásky, ničnerobenia a naopak extrémov, nastal prvý čas hľadania samej seba. Tak som šla do toho naplno! S krátkeho nevydareného pokusu o vzťah som si žiadnu veľkú hlavu nerobila. Keď príde správny čas príde správny chlap. Na druhej strane asi čokoľvek by bolo lepšie ako ten posledný pokus. Zmenami prešla aj farba vlasov – z hnedej na čierno. Ako pokus o umeleckú činnosť som sa skúšala učiť hrať na gitare – až týždeň. Zo športového okienka som si vybrala jazdu na koňoch a ako spoločenské vyžitie som rozširovala virtuálnych známosti. Zdal sa to byť celkom dobrý rok. Avšak iba naoko. S koňmi som bola čoraz menej a menej, na hudbu som talent evidentne nemala a tak sa moje extrémne leto zmenilo na bežný školský rok.
Každodenná činnosť ma neustále utvrdzovala v tom, že jedného dňa sa stane niečo, čo mi prevráti pokojno-nepokojný svet hore nohami.
Veci čo som pochopila :
Hľadanie je náročná činnosť
Lenivosť je môj najhorší priateľ
Lepšie mať tisíce virtuálnych priaťeľov ako jedného reálneho nepriateľa
Veci čo som chcela do budúcna :
Kôň
Nájsť plnohodnotnú činnosť čo ma bude baviť a napĺňať
Pokoj od chlapov aspoň na chvíľku
Zamrznúť v lete plnom spokojnosti
Denník
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár