Ako každé ráno, aj dnes na seba natiahla sivý, o štyri čísla väčší sveter a džínsy, ktoré boli také obnosené, že by si ich nikto iný neobliekol. No ONA bola spokojná. Takto si ju nikto nevšimne a nebude jej klásť hlúpe otázky, a ktoré nemá chuť odpovedať.
Cestou do školy rozmýšľala, prečo nemá priateľov, prečo sa s ňou spolužiaci nerozprávajú. Veď nie vždy chodila takto poobliekaná. Bola veselá, smiala sa, chodila na diskotéky a vždy pomohla tomu, kto o to poprosil. Ale predsa nikto ju nepoznal, nikto nevedel o tom aká je, nikto netušil čo prežíva, a preto sa nikto nestal jej ozajstným priateľom.
Dnes bol však predsa o trošku výnimočnejší deň, ako inokedy. Do triedy im pribudne spolužiak. Ak bude pekný, hneď sa naňho vrhnú „blondky“ , a predsa na ňu sa nikdy nikto ani len nepozrie. Veď vyzerá ako strašidlo. A aj keby nebol pekný, aj tak ho obkľúčia, veď oni by nezniesli, aby sa s nimi niekto nekamarátil. A samozrejme chalani ho vezmú medzi seba a hneď bude byť partiu s tou bandou tupých hláv, ktoré robia iba to, čo kráča ruka v ruke s módou. Veď oni nemôžu byť mimo. Určite mu prinesú novú lavicu, veď to miesto vedľa nej ostane navždy prázdne. Alebo nie? Nie, v nič nebude dúfať, lebo znovu bude sklamaná.
Vyučovanie začalo bez nového spolužiaka, keď asi v polovici hodiny sa dvere otvorili a v nich stál priam božský chalan. Hoci výzor nedbanlivca, no predsa s veľkým zmyslom pre detail, hovoril o elegancii. Triedna hneď prerušila hodinu a celá trieda sa naňho vrhla. Zoznamovanie skončilo zvončekom hlásiacim koniec hodiny. Blondky stihli Pána božského pozvať na uvítaciu párty k nim a chalani do garáže na pivo. A ONA? Úplne stratila záujem o nového prišelca. Hoci v kútiku duše dúfala....
Zvonec ohlásil začiatok ďalšej hodiny a Pán božský sa usadil vedľa Sivej myšky. Neverila a stále nechcela uveriť, bála sa neskoršieho sklamania. No keď s ňou začal rozhovor a venoval jej nádherný úsmev, prestala sa skrývať a jej prirodzenosť vykukla na povrch. Po jeho vydarenom vtipe spustila zo srdca čistý smiech. Bola šťastná.
Vyučovanie skončilo a Ona kráčala domou s ním, keď v tom ich dobehla Lívia. Sivá myška si so znechutením a smiechom pomyslela: Tá by mohla obaľovať!. Bez rozlúčky odbočila a kráčala domov sama. Nebude s a trápiť. Nesmie sa trápiť.
Ďalšie ráno, ale už iné, ako tie predtým. Učesala sa a nechala svoje dlhé, tmavé vlasy voľne povievať za ňou. Menila sa. Celý deň žiarila šťastím a jej srdiečko bilo ostošesť. Pán božský sa venoval iba jej. Deň za dňom, mesiac za mesiacom a zo sivej myšky sa stala princezná. pomaly sa začala upravovať, meniť svoj šatník, vyliezať z ulity. A to len vďaka nemu. Spoznal ju, zistil kto je, čo ju trápi a pomohol jej.
Rok za rokom sa minul a bolo treba ísť na vysokú. Rozlúčka bolela, no sľúbili si, že ostanú navždy spolu.....

 Skutočný príbeh
Komentuj
 fotka
m1k3  17. 3. 2008 15:24
Happyend, ako v americkom C-čkovom filme
 fotka
trixinka  17. 3. 2008 15:35
krasne
 fotka
kika-00  17. 3. 2008 20:40
veľmi pekné s dobrou myšlienkou
 fotka
lory  18. 3. 2008 18:19
Že absolútne prekrásne! Fantastické! Jééje, som happy
Napíš svoj komentár