Búrlivý potlesk sa ozýval preplnenou sálou. Ľudia stáli a tlieskali hercom na javisku. V prostriedku s čiernymi vlasmi, v čiernych handrách, s úsmevom cez celú tvár a slzami kropiacimi zem stála hlavná hrdinka. Dievča, ktorému sa splnila časť snov. Ľudia tlieskali jej, jej talentu, jej prejavu. Dala do tej hry všetko a oni to ocenili, no predsa jej niekto a niečo chýbalo. Rodičia v hľadisku, ich tváre, ich uznanie, ich láska. Túžila po tom aby boli na ňu pyšní, no oni v hľadisku chýbali. Verila však, že sa to čoskoro zmení. Veď o chvíľu bude nová premiéra....
Nemocničná izba, pípanie prístrojov napomáhalo k zblázneniu. Dvere sa tichučko otvárajú a dnu vstupuje strhaní manželský pár. Prišli na rozlúčku dcére povedať, že sú na ňu pyšní. Pyšní na to, čo dokázala, kam sa až vypracovala. Ospravedlniť sa za to, že ju v jej mladosti zanedbávali, a keď začala na seba pútať pozornosť okolia škandálmi, opustili ju. Až teraz im došlo, že to robila len preto, aby si ju oni všimli. Ich posledné zbohom dalo pokoj jej utrápenej duši a prepracovanému telu....
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
xdjkennyx
11. 10.októbra 2008 16:14
yooy komentik
Napíš svoj komentár