Vzruso v Grecku

More, pláž, piesok, vlny...a dážď. Hromy a blesky, no a my sme v stane. Všetko by bolo v poriadku, keby náš stan, jediný zo všetkých, nepremokal. Je pravda, všetky stany trošku navlhli, no do nášho sa lialo, a to všetko na naše postele. Vankúše a paplóny by sa dali žmýkať, no my sme sedeli na umelohmotných stoličkách a smiali sa ostošesť. Prečo? Ja tomu hovorím hysterický záchvat. Veď plakať môžeme aj potom, no nie? Poviete si, veď vyjde slniečko a všetko bude OK. No má to taký menší háčik. Je pár minút pred polnocou a my netušíme, ako a kde budeme spať. Jedine suché sú stoličky, a preto celú noc prebdieme na nich a pri tom sa napchávame polkilovým sáčkom pistácii. Že by nám mohlo byť zle nás ani tak netrápi, ako to, či už ráno vyjde slnko...
Vyšlo!!! Správca kempu nám ráno oznámil, že bohužiaľ nám stan vymeniť nemôžu, ale slniečko nám ho osuší. Na uľahčenie a vysvetlenie, že toto sa im bežne nestáva poznamenal, že Gréci nezažili takúto búrku aj sto rokov. A tak náš prvý „dovolenkový“ deň sme, ja a moje tri najlepšie kamošky, strávili sušením. No keďže more nás nepretržite lákalo, na všetko sme sa tak povediac vykašľali a vrhli sme sa, hoci do trošku studeného a rozbúreného mora. Predsa však mora!
A ako sa to všetko skončilo? Ešte dva dni sme strávili v cudzích stanoch, a potom sme už ani nespali. Pýtate sa prečo? Spálili sme sa. Povedzte mi ako budete spať, keď nemôžete na chrbát a vaše pozadie je ako v ohni, no a na bruchu to tiež nejde, keďže stehná sú tak povediac, mimo prevádzky. Ale viete čo? Predsa to všetko stálo za to! Štyri najlepšie sedemnásť- ročné priateľky pri mori na piesočnatej pláži v Grécku sa predsa nikdy nenudia.
A keď sa už mi niekam vyberieme a s nami všetky pohromy, tak prečo nepriniesť do Grécka aj zemetrasenie?

 Denník

1 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu