Útvar: neznámy
Postavy: neznáme
pocity: neznáme...
názov: práve napadnutý (kým?)
Konečne som spoznala to, po čom som tak dlho túžila.
Čakala som roky. Nebolo to až také silné, ale bolo to veľmi krásne.
Také nežné a vášnivé.
Decembrový bol tento deň, čo v spomienkach delím miesto preň.
Vlastne ani neviem ako sa to zbehlo, len zrazu lásku som na chvíľu pocítila, alebo sa mi to len zdalo?
Rozlúčenie bolo bolestivé.
Srdce sa mi do jazera vlieva.
Do jazera? Do veľkého jazera, také ako Ženevské?
Zostane v ňom malá viera, že sa to niekedy zopakuje, ale srdce mi aj tak zviera.
Bolo nám to treba?
Pýtam sa až teraz, avšak za túto bolesť môžem si aj sama.
Ale či vôbec stálo mi to za ten vír, ktorý z teba v hlave teraz mám a neviem čo s ním?
Ale aj ty si ďaleko, tak ďaleko. Všetci, ktorých mám tak rada sú ďaleko, tak ďaleko...
Ale teraz už viem ako si to myslel. Tak sa teda maj a neubližuj už viac len pre chvíľkovú rozkoš nikomu. Nie je fér odskakovať od zodpovednosti za svoje činy. Že si to tak nemyslel? Na to si mal myslieť vtedy, keď som bola očarená tvojim pohľadom a náručím, v ktorom som videla možnosť úteku z môjho sveta do krátkeho sna, aj keď všetkého nesplniteľného som si vedomá bola...
Všetko bolo vymyslené. Verím tomu teda a tieto tvoje slová mi pomohli pochopiť. Teba aj ďalších...
Zrazu po čase objaví sa ďalší tvor. Dúfam, že to nie je ten netvor, ktorý sa ku mne často zakráda a zobúdza vo mne tú naivnosť mnou tak nenávidenú.
Útek to nevyrieši, možno len domotá viac ako by bolo treba. Nevadí! Vrátim sa, snáď silnejšia a odvážnejšia. Budem odolávať alebo podliehať ďalším... Inak to asi nepôjde.
A raz to snáď príde. Len nech vtedy už nie som niekde inde...
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
anjelik4195
30. 1.januára 2008 20:03
waw akose super to je
2
Krasne to je... i´m crying with you ked budes potrebovat oporu, rataj so mnou... a nesmut, este musi prist isto to prave, len treba odolat a byt trpezlivy
Napíš svoj komentár