Človek nevie doceniť krásu
Teším sa na teba vieš?
Teším sa ako ruža tŕňu.
Cítiš to tak tiež?

Smiem nazrieť do tvojej krásy?
Otvor mi okno, pozor na tsunami!
Máš nádherné vlasy
Pobozkaj ma svojimi zmyselnými perami.

Nie si pobehlica,
Si krásavica.
Jemné krásne nedostatky „tvojej duše“
Ma priťahujú k tebe bližše.

Smeješ sa, ja sa dívam
Potom po tvojej kráse zívam
Neskôr s tebou o láske spievam
Opäť si toto čítam

... a zisťujem
človek vie doceniť krásu!

 Blog
Komentuj
 fotka
olgojchorchoj  4. 11. 2007 09:09
Konecne mam moznost citat tvoju poeziu. Je to orginalne a pekne, ja by som tak asi nevedel pisat poeziu... a ta pobehlica ma dostala (poulicnica
Napíš svoj komentár