Dvaja muži, čo teraz? ? ? ? Stretávala som ho takmer každý deň. Raz sme sa na seba uprene dívali, ja som bola vonku, on už sedel v autobuse a len sme sa dívali, bolo to krásne. Neskôr som vystupovala z autobusu a nejako som začala padať, keď autobus prudko zabrzdil, no on ma zachytil a ja som nespadla. Bolo to úžasné. Neskôr sa mi veľmi zapáčil, bola to moja autobusová láska. Chcela som ho stretávať každý deň. Boli sme však už každý na inej škole, hodiny končiar úplne rozdielne. Pracoval však v kníhkupectve, kde som rada chodievala. Naschvál som sa zdržovala v oblasti, ktorú mal pod dohľadom on. Roztápala som sa, keď som ho mala len pozdraviť, celá som znervóznela a len kútikom oka som ho pozorovala. No raz som ho stretla v mestečku na jarmoku, s priateľkou, zlomilo mi to srdce, a tak som sa už nepokúšala, ani len naňho myslieť. A dnes som išla zo školy, z ťažkej písomky, po prebdenej noci, bolo ešte ráno, a on pristúpil na ďalšej zastávke. Keď som ho zočila, rozbúchalo sa mi srdce, ale už nie tak ako voľakedy. Bolo to spôsobené tým, že už mám priateľa, a tak by sa to príliš nemalo, a bolo mi to ľúto. Nastúpil, prechádzal autobusom a zastavil sa pri mne. Spýtal sa, či si môže prisadnúť, ak niekoho nečakám. Nečakala som, tak som súhlasila, ako keby nič . Takmer celú cestu sme boli obaja ticho a len sme si obaja nervózne poklepkávali po rukách, nohách, škrabkali sa a jemne sa dotýkali plecami, bolo nám to obom príjemné, on sa neodtiahol a ja som to tiež nemala v úmysle urobiť, pretože som bola v siedmom nebi, keď som ho cítila pri sebe. Obaja sme vedeli, že by sme mohli niečo povedať, len sa vždy pozdravíme, ani mená nevieme, ale nikto nič. Ja som hanblivá, tak som sa do toho ani nemala, len som čakala na kýchnutie, ale ani to neprišlo. A zrazu 3 zástavku predtým ako som mala vystúpiť sa ma opýtal, že odkiaľ idem tak skoro. Ja som sa zľakla, ako na mňa prehovoril od vzrušenia, a nepredvídateľne. Vravela som voloviny, ale on ma počúval. Trochu sme na seba niečo prezradili, po toľkých rokoch vzájomného povedania si len obyčajného „ahoj“ a toľkoročného okukovania zoznámili. Keď som už mala vystupovať, povedal, že či sa ponáhľam domov, neponáhľala som sa, bola by som aj zostala, keby som už nebola zadaná a už som si predstavovala ako sa spoja naše pery, ako už toľkokrát predtým. Fyzicky sa k sebe nehodíme, ale púta ma k nemu to iskrenie, tá vášeň vo mne, keď ho len zbadám, som celá bez seba. Keby nebolo jeho, už by som mala hádam aj novú známosť, ale chcela by som sa s ním aspoň priateliť, ak sa to môže v takomto mojom stave. Milujem jedného, som k nemu pripútaná citovo. Ale aké by to bolo s ním? Veľmi túžim po tom to vedieť, ale nemám odvahu a silu pokaziť to krásne medzi nami. S mojim neznámym, známym by som však chcela zažiť nevinný, vinný románik, tak aby sa o tom nik nedozvedel. Je to taký hriech? Bohužiaľ asi je, ani netuším, či už nemá priateľku, ale aj to mi je asi jedno, medzi nami to je také živé, vzrušujúce, že sa tomu nedokážem brániť. Som doňho platonicky zaľúbená, chcela by som však aj viac?
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
