Už z diaľky som počula zvuky, ale z tej vzdialenosti som ešte nevedela identifikovať od koho vychádzajú a ani o čo vlastne ide.
Šou sa odohrávala akurát na mojom nástupišti. Veď aj prečo by mal môj kamarát z rovnakého bydliska stáť inde, nie? Áno, bol to Michal Mal trochu dosť vypité, takže ma z diaľky nespoznal. To mi vyhovovalo. S jeho kamarátom Petrom repovali z celej duše a k rytmu si dopomáhali bítom. Počudovane som stála obďaleč a zrazu som len zistila, že sa rehocem ako kôň a trošku tancujem. Nevedela som či sa mám hrdiť, že ho poznám, alebo sa hanbiť.
Zvíťazila hrdosť
Bol fakt dobrý. Niektorí naši budúci spolubývajúci sa smiali, no niektorí boli pekne nabrúsení. Tej druhej skupine Mišo ešte pridal tým, že prešiel na začiatok radu a postupne si každého, ukazujúc prstom naňho, spočítal. Keď ťarbavo dopočítal, pomaly na celú stanicu rozhorčene vykríkol:
"Ja si nesadnem, dokelu ja si nesadnem." "Veď je tu 24 ľudí, stoja tu ako na cirkus!"
A zrazu si ma všimol Najprv sa ustrašene opýtal:
"Lucka, stojíš tu už dlho?"
Ja som mu popravde odpovedala, že už dosť dlho
"Počula si všetko?"
Ja som, myslím, počula všetko
Potom sa ma tak neskutočne roztomilo opýtal, že som naozaj nedokázala udržať blížiaci sa úsmev.
"A hanbíš sa za mňa?"
Ale ja som sa naozaj nehanbila. Práve naopak. Takže som sa pobrala k nim a oni mi zarepovali Takúto hudbu síce moc nemusím, ale toto nemalo chybu Nuž tak Mišo pod chviľou "šibukoval" (ako on hovorí, tzn. fajčil) a k celkovému dojmu pridával aj také tie reperské gestá a dokola opakoval, že tí ľudia tam stoja ako do cirkusu .
Potom prišiel kamarát Tomáš, tak som ich predstavila, ale nebolo to také, ako keď niekoho predstavíte a potom je to také čudné. Mišo mu hneď ponúkol čipsy, s ktorými už nevedel čo má robiť a chcel sa ich zbaviť, čiže Tomáš mu prišiel úplne vhod, keďže ja som jeho lákavú ponuku odmietla .
Cesta autobusom bola hlučne veselá, keď Mišo svojou typickou mimikou a pátosom vyhlásil, že on je KRÁĽ.
Tomáš sa už asi aj hanbil, tak sa sem tam odvrátil a pozeral radšej von z okna, ale s "kráľom" to neurobilo nič a debatil s nami naďalej. Typické otázky, ale v jeho podaní vyznelí netypicky. Akoby ich bol on práve vymyslel Tomáš sa bál tomuto bláznovi aj odpovedať Nevadí!
Ja som mala takú veselú náladu, po ktorej sa mi ani domov nechcelo ísť, ale chcela som byť unášaná vo víre Mišovej charizmy, veselosti a netradičnosti. Veď on je predsa kráľ!
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
olgojchorchoj
5. 11.novembra 2007 20:45
Presne, Miso je king! Je to showman... To si mi nepovedala o tom cirkuse a ratani nervoznych ludi cakajucich v rade, takze som sa nanovo pobavil
Napíš svoj komentár