Len moje vyjadrené cítenie....nechce sa mi nikomu nič hovoriť a tak to píšem...nedáva to zmysel, ale je mi lepšie...

Neviem prečo, ale som zničená...Trápi ma škola, priateľ...trápi ma všetko.

Nemám chuť sa zabávať. Nemám chuť na nič, a vážne nechcem byť sama zo sebou. najradšej by som vypla, odišla zo svojho tela, nechala moju yseľ napospas niekomu inému.

Ako sa môžem vyrovnať s takými bezvýznamnymi problémami ako mám? A hlavne keď viem, že ma nemajú prečo trápiť.

V podstate by som mala byť šťastná...ale niesom.

S priateľom sa vídam málo, už som si na to zvykla, ale aj tak sa mi to nepáči, ale nemám na výber...aspoň sa ten môj anjelik pre mňa stal vzácnejší. Minúta s ním mi pripomína večnosť. A tú by som s ním rada bola.

Trápi ma tá voľnosť, ktorú mu dávam! Ale nikdy by som mu ju nezobrala. Viem, aký je a čo potrebuje. Ale viem ako mňa žiarlivosť pomaly pohlcuje a ja, ja už neviem, neviem či sa jej dokážem brániť.

Nechcem ho stratiť a viem, že ani on mňa. Ale to mi nestačí. Potrebujem, aby prišiel za mnou a objal ma...aby len tak prišiel, aby sme sa na tom nemuseli dohadovať. Proste aby mi len dal vedieť, že je tam a tam, a že ma čaká.

Chcem aby ma zrazu prekvapil svojou prítomnosťou. Chcem aby si to uvedomil.

Nechcem mu šetko hovoriť, vie čo ma trápi. Ale neviem či robí niečo pre to aby ma to netrápilo, či vôbec ja robím niečo proti tomu, a ani spolu nič nerobíme.

A mne by pri tom stačilo, len tak byť pri ňom, pri mojom mikáčikovy, skončiť v jeho objatí, užívať si jeho bozky, jeho pohladenie...

Tak rada by som bola s ním, lebo vtedy ma nič netrápi, užívam si tie chvíle a nemyslím na to, že dlho nebudu trvať a potom príde zas obdobie bez neho.

Len by som potrebovala byť s ním, bez toho aby som mu to musela povedať...

 Denník

1 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu