Ale pravdupovediac sa mi nechce...
Je mi zle z jedla, ktoré som spapala, len preto, že niekedy pred hodinou som bola hladná a uvarila si ho.
Asi som mala ostat hladnou, možno by som potom nerozmýšľala nad rouzhodnutím, ktoré by som už mala urobiť.
A kvoli tomuto rozhodovaní sa mi kazí celkom príjemný deň.
Nielenže som napísala písomku z nemčiny asi na 2 (pokiaľ profák nedá na moje slová a nepridá mi pol boda aj za polovicu odpovede).
Z matiky profka, triedna, prvýkrát zabudla na to, že sme mali písať písomku, tí, ktorí chýbali, a ja medzi nimi.
A tento deň bol príjemný aj tým, že som bola z človekom, ktorého stále ľúbim. Aj keby som nemala.
Síce už mu nemôžem veľmi veriť, ale bola by som najradšej, keby mi dokázal, že sa mýlim.
Dnes som s ním bola na prestávke, alebo viacerých?
A bolo mi s ním dobre, aj keď sa mám naňho hnevať, keďže mi spapal lízatko, čo som dostala od spolužiačky.
A ja lízatka ľúbim.
Ale nie, on mi ho musel zobrať z vrecka, odbaliť si ho a strčiť do úst, ktoré mi chýbajú. A potom v bitke o líztko, sa odlomilo z paličky a ostalo v jeho (vtedy už asi lepkavých) ústach. Síce mi ponúkol, že si môžem zobrať z jeho úst, ale aj keď som chcela, tak som nemohla.
A to len preto, že som dala kamarátovy šancu na vzťah. A ja nepodvádzam.
Keby som vedela naisto, že ma miluje, že chce byť so mnou, a že to myslí so mnou vážne a nie len pre zábavu, bola by som ochotná urobiť preňho hocičo. Pre človeka, ktorého ľúbim.
Chcem byť niekto koho by netrápila láska. Veď kvôli láske sa nemá trpieť.
Chcem byť niekto, kto by si neuvedomoval bolesť, ktorú svojím rozhodnutím môže ublížiť.
A ešte chcem aby sme zajtra nepísali písomku, a keď tak, aby som vedela otázky, ktoré mi sľúbilo moje zlatíčko, aj keď má niečo proti tomu, aby som ho tak volala.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár