pozrel si na mňa.
V ten okamih zaľúbil sa,
pomyslel si aká krása.
A ja som si ho nevšímala,
v inom som sa sklamala.
On bol pri mne,
a ja som mu ublížila.
Stretávali sme sa denno-denne,
a ja som sa zaľúbila.
Prežili sme krásne chvíle,
cítili sme sa proste skvele.
Ale podvádzal a klamal!
Potom ma on vážne sklamal.
A ja som ho milovala,
bezvýhradne mu verila.
Miluje ma, hoc sa to skončilo.
A mne do života niečo vkročilo.
Nie niečo! Nie je to hocikto!
Už je to pre mňa niekto.
Jemu verím, dôverujem,
cítim, že ľúbiť ho môžem.
Pre to, čo bolo nechcem smútiť.
Pre to, čo bude sa nechcem trápiť.
Pre prítomnosť chcem teraz byť.
A túto chvíľu ľúbiť.
Predtým som o nádej prišla...
Teraz som si nejakú vymyslela.
Nebudem sa už viac trýzniť!
Chcem stále existovať, žiť!
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
1
pania
16. 2.febuára 2008 19:05
Cize, stale si s nim a lubis ho?
Napíš svoj komentár