Nedá sa povedať, že už všetci sú mužmi, chlapmi. Sú to aj chalani, obyčajný chlapci, ktorý pre mňa niečo znamenajú. Proste opačné pohlavie, ktoré vo mne zanechalo niečo zo seba. Či sa s nimi stretávam naďalej, alebo len prišli a v zápätí odišli z môjho života.

Medzi mužov, ktorý ma ovplyvnili samozrejme patrí môj otec. Veľký flegmatik, ktorý rozhoduje spôsobom "spýtaj sa mamky". Aj keď naše rozhovory sú dosť obmedzené, rozumieme si veľmi dobre. A hlavne čo sa týka hudby, hoci počúvame rozdielne štýly dokonca zväčša medzi tým, čo počúvame je rozdiel niekoľko desaťročí, ataktiež, čo sa týka kníh.

Ďalším mužom v mojom živote je Emil. Môj ujo, ktorý ma v detstve kŕmil rozprávkami, vďaka ktorým som pár rokov bola presvedčená, že zo žaby sa stane princ. A určite viete, čo treba urobiť, aby sa zmenila. Emil, zodppovedný dopelý, s ktorým sa dohodnem na večierke, keď som uňho spôsobom: "prídem, keď prídem a ani o minútu skôr!" a on mi na to odpovedá "nie že prídeš o minútu neskôr, ako prídeš!". Je z ním ťažké vychádzať, hlavne kvôli jeho nepríjemným narážkam na všetkých chalanov, o ktorých počul. Preto maju všetci moji bývali a aj terajší chalan nejakú prezývku, podľa ktorej si potom robí zo mňa srandu.

Ujo Jaro má podobné zmýšľanie ako Emil. Vidno, že sú bratia. Robí si taktiež srandu, zo všetkých chalanov, má blbé pripomienky, nerobí mu problém zosmiešniť seba. Dokonca bol taký milý, že mi ponúkol možnosť odvozu kedykoľvek a kdekoľvek, taktiež mám možnosť využitia jeho bytu.

Môj brat, Janko, alebo hm...to tu radšej písať nebudem. Môj ochranca, ktorý je schopný zbiť kohokoľvek, ktorý na svoju mladšiu sestru dozerá a pritom jej necháva dostatočnú voľnosť. Môj obľúbený (a jediný) brat.

Steve, Števo, môj miláčik. Chalan, z ktorým práve chodím, a z ktorým som šťastná. Chalan, z ktorým som kvôli dohode, že keď budeme slobodný niečo poriešime. Teraz sme spolu, obaja sklamaný láskou. Ani jednému nám nevyšiel predchádzajúci vzťah. Obaja sme mali chuť robiť blbosti, obaja sme sa ovládli. A obaja sme šťastný z novou chuťou do života.

Matýsek, môj osobný Ježiško. Je ochotný mi priniesť modré z neba, aj cukríky z Ukrajiny. S ním sa úžasne kecá, pozerá na hviezdy, či len tak sa prechádza. Človek, s ktorým nemôžem odmietnuť si pripiť, aj keď len na to, že pijeme. Človek, ktorý je ochotný ma odprevadiť domov v akomkoľvek stave a v akúkoľvek hodinu, či už nočnú, alebo dennú.

Gabi. Chalan, ktorý vytvára samostatnú kapitolu, ktorá nie je a ani nikdy nebude celkom uzatvorená. Svojou charizmou, energiou z neho vyžarujúcou, svojím úsmevom mi dokáže zlepšiť náladu. Bitky s ním mi skracujú čas, čakanie na písomku pretvárajú na príjemný čas, aj keď z nich zväčša trppia moje ruky, celé červené, dokonca aj moje bruško, taktiež červené. Síce, svojím správaním zapríčinil veľa zmien vo mne, veľa bolesti narobil, no neviem si predstaviť, že by som sa s ním nebavila. Proste je to on! Človek, ktorému aj keď nemám veľmi prečo veriť, tak mi neostáva nič iné. Len veriť, asi je to u mňa zakotvené z predchádzajúcich vzťahov s ním. Ale netrápi ma to. Skôr ma trápy, čo by som chcela a zároveň, čo by som vlastne ani nechcela...

Maťo, môj malý Maťko. Človek, pri ktorom sa vyvrátilo pravidlo, že z lásky nemôže byť priateľstvo. Náhodou s ním vychádzam dobre. Sme dobrý kamaráti. Patrí medzi mojich najlepších. Proste je to chalan, ktorého by som musela spomenúť, hocičo by sa malo diať.

Hm...spomínať ďalších chalanov, mužov, nemá zmysel pokiaľ by som tu nechcela sedieť do rána a verte, že to sa mi vážne nechce. Som unavená, zo skorého vstávania, z každodenného dlhého učenia. A Aj keď by si niektorý ďalší chalani zaslúžili byť aspoň menovaní, mýslím, že tu by to nemalo zmysel. Pochybujem, že sa dostanú k tomuto viacerý menovaní. Typujem to tak na jedného, možno dvoch.

Ale aj tak, nezdá sa to, ale bez opačného pohlavia, by som nebola sama sebou. Bola by som niekto úplne iný. A mne sa práve teraz páči kto som. Aspoň pokiaľ viem kto som.

Týmto som vzdala hold mužom v mojom živote. A nielen im. Je tisíce ďalších chalanov, mužov, ktorý sú minimálne taký dobrý ako tí moji.

A preto muži, ste úžasný, len niekedy sa správate...pre nás ženy neporozumiteľne...

 Denník
Komentuj
 fotka
absenciasudnosti  21. 5. 2008 20:28
pekne si to napísala
 fotka
pawlo  21. 5. 2008 20:46
Konečne niečo čo sa dá naozaj oceniť - je to pekne precítene s citom a dobrou myšlienkou napísané!
 fotka
aio  7. 7. 2008 16:26
jezis to je krasne uplne pekne ze si nam vzdala hold dakujem aj za ostatnych muzov inak si ma uplne inspirovala k napisaniu podobneho blogu... a inak skvelych ujov mas, to je ta vyhoda ked mas pribuznych v jednom meste.
Napíš svoj komentár