Prečo?
Prečo musíš byť taký idiot?
Prečo usíš všetko kaziť?

Naštval si ma! A poriadne!

Hrabať sa v mojom živote, bez môjho povolenia...ako si to mohol?
Zvedavosť? Mal si sa spýtať!

Ale nie...mladý pán si musí zisťovať sám, a ešte skomentovať môj život!

Prečo ťa tak zaujíma môj priateľ? Prečo si myslíš, že si zaslúžim lepšieho?

A ako si si vôbec dovolil ho hodnotiť, keď ho vôbec nepoznáš?

Kto pre teba je pre mňa dobrý? On nie je, ty si nebol...pochybujem, že si myslíš, že vôbec niekto by bol pre mňa vhodný...

Ale je to môj život! Ty sa doňho láskavo nestaraj! Ty si ma nechal...ty si o ňom nechcel nič vedieť!

A teraz, keď som šťastná musíš mi robiť nervy? Nezdá sa ti, že ja som si toho vytrpela už dosť? Že mojimi lícami pretieklo už veľa sĺz? A hlavne pre teba! Tak nebuď taký hnusný a dožič mi ho! Chcem tak veľa? Chcem od teba príliž veľa?

Mne sa to nezdá...chcem aby si nechal môj život na mňa...ja som sa naučila do toho tvojho nestarať, nemá to význam...ja sa od teba nedozviem nič. Ale zase neklesnem tak ako ty, že si budem zhánať informácie s kade sa len dá!

A prosím ťa, nekaz mi všetky spomienky na teba...ešte stále nejaké pekné mám, ale týmto spôsobom, tým, čo stváraš sa môže stať, že za čas budem ľutovať, že som ťa stretla...a to nechcem...

Tak buď taký láskavý nestaraj sa do toho do čoho ťa nič! A keď už si taký zvedavý tak sa radšej spýtaj!

Ale nezabudni, že ozvať sa máš až keď budeš ochotný mi povedať, kde si si to zistil...inak o sebe nedávaj vedieť...toto ti tak ľahko neodpusím, sklamal si ma zas, a to som si myslela, že...ale nič...

 Je to možné?
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár