Ale je mi úžasne! Doma som len pár hodín ani nie som vybalená.
Síce vyspať sa nevyspím, keďže zajtra vstávam k lekárke, ale čo už.
V nemocnici som si zvykla na vstávanie o piatej a nepretržité plakanie malých bábätiek.
Môžem povedať, že to dosť lezie na nervy. A hlavne, keď je to také malé, zlaté a vy by ste to najradšej zobrali na ruky a upokojili...lenže to sa nesmie. Pacienti majú zákaz brať deti na ruky.
Ale zas stretla som tam skvelých ľudí...dokonca mám kontakt na budúceho fotografa...
Ale moje zdravie, teraz dosť schátrané, bude sledované hneď niekoľkými lekármi. A zajtra sa dozviem, že akými. Keďže si zajtra pekne s doktorkou naprogramujeme moje budúce liečenie...
Ale konečne už, možno o týždeň, pôjdem do školy... a to sa už normálne, že teším.
A aj teraz, keď si takto ťukám do klávesnice mi chýba hluk (telka, hudba hraje...). Skúšala som ten neexistujúci hluk nahradiť mojím spevom, ale keď sa na mňa rodičia divne pozreli a poznamenali, že som blázon (dokonca sa ma sestra pýtala z akého blázinca ma prepustili...) radšej som skončila.
Netreba sa mi do nemocnice dostať aj kvôli môjmu správaniu. Stačí, že lekári chcú, aby som raz za čas sa porozprávala zo psychologičkou.
Ale keď mi nejaká zas vytiahne tému alkohol a dnešná mládež asi sa odstrelím. Oprava: radšej odstrelím ju, predsa môjho mladého života by bolo možno škoda.
Denník
Komentuj
2 komenty k blogu
1
danusska244
10. 4.apríla 2008 19:08
tak len si davaj pozor na seba, nech si zdravucka..a setko bude ok drzim palce
2
nj clowek by powedsl ze v nemocnici bude lazo plazo vsetko ale ranne vizity a hlucny zvysok oddelenia nje je bohvje co
Napíš svoj komentár