Svete bôľu, smútku, utrpenia, závisti a chladu.
A ja som tomuto svetu nechcela veriť.
Pozrela som sa naňho ešte raz s tebou a videla som krásy ako šťastie, lásku, hru a teplo.
Bez teba som v ňom tápala v tme, možno sa kde tu objavil lúč svetla, no zas rýchlo pominul.
Teraz je to naopak.
Tma sa ku mne zakráda raz za čas, snaží sa ma síce stále uchmatnúť k sebe, no ty, ty držíš moju ruku pevne a nepúšťaš ju.
A tak sa striedame, stále sa ťaháme na svetlo, raz jeden, raz druhý.
Držíme sa rovnováhy, sme tu jeden pre druhého.
Ruka v ruke kráčame svetlom, tmou i všednou šedou.
Nepustíme sa a tak sa môžme tešiť.
Možno raz sa už ťahať nebudeme musieť.
Budeme kráčať bok po boku svetlom a nebudeme sa báť, že raz upadneme do tmy.
Denník
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár