Pff, nič nové poviete si, týmto trpí každý druhý a vlastne máte pravdu. No to je jedno, každopádne každý deň čo prídem domov alebo cez víkend, prvé čo urobím je to že zapnem počítač, aj keď vtedy mám robiť niečo iné mimo počítača nájdem si nejakú výhovorku prečo ho zapnúť. Napríklad kvôli hudbe, budem robiť výtvarnú a pritom počúvať (mam síce aj ipod ale na compe je to lepšie) no a keď je počítač zapnutý už to ide, birdz, facebook, a ešte si samozrejme prečítam zopár news z domova a zo sveta. Ani neviem ako a zabijem kopu času... ale zasa nechce sa mi tejto závislosti vzdať, zatiaľ to nechám teda tak.
Hmm ďalšia vec - spozorovala som na sebe že sa stávam submisívnou a ak mi dakto povie čo mám urobiť, nehádam sa, urobím to. Napríklad dnes sa mi viac páčili zelené šaty ale súhlasila som s ružovými. Veď to je vlastne jedno. Možno som z toho všetkého unavená že ma nebaví sa hádať o drobnostiach ani vymýšľať nové nápady, idem zo stádom. A bolí ma hlava, už asi týždeň asi z nedostatku spánku, prežijem.
A ešte som čím ďalej tým viac odpornejšia, proste niekedy sa fakt správam hrozne, a je mi to ľúto ale jednoducho sa neviem kontrolovať, proste niečo poviem, spravím a je to. Väčšinou je to ovplivnované okolím, no či mám dobrú náladu alebo nie aj tak môžem niekoho uraziť.
Moje správanie mi tiež pekelne lezie na nervy, áno viem z čoho to je a prečo sa tak správam, kvôli jednej menšej traume z minulosti. A stále robím to čo predtým, jednoducho to neviem zastaviť, snažím sa to nedávať najavo ale tá odporná vec vo mne sa len tak ľahko nedá zabiť. A zmeniť sa je ťažké. Skúšala som niekoľko krát. Moja emocionálna nestabilnosť a vystresovanosť tomu moc nepomáha. V pondelok som sa skoro zosypala, a celý deň som mala o ničom náladu lebo jedna p.ča na mňa navrieskala, tiež prípad pre psychiatra. Nevadí, aspoň mám novú osobu na nenávidenie.
A tiež neviem na čo to sem vypisujem, žeby si utriediť myšlienky? No mala by som robiť iné veci, kreslenie matiku... a ešte neviem ako dokončím November ale dokončím to, aj keby som mala blicovať, čo neznie až tak zle. Aaach chýbajú mi tie časy keď som sa tešila len z toho že robím niečo čo nemám, a možem sa len tak prechádzať a užívať si deň. Vtedy som bola relatívne bez problémov a ako tak som rozumela aspoň sama sebe...
Oh I should be
A polar bear...
But it's impossible
Je to možné?
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
Čo ti mám na to napísať... Svojím spôsobom sme všetci prípady pre psychiatria. Tiež javím známky závislosti na nete. Rapídne znížená koncentrácia. Apatia, submisívnosť, hoci predtým by som sa škriepila pre každú chobotinu. Teraz skrátka nemám chuť mrhať svoju vzácnu energiu na také veci, akosi... sa mi nechce. Som v sebe taká utopená, že už ledva vládzem zdvihnúť ruku proti tomuto všetko odnášajúcemu prúdu... áá, dnes nie som súvislá...