Jedného dňa prišiel malý Jožko za svojím ockom s otázkou koľko zarába peňazí. Otec mu nechcel odpovedať, lebo Jožko bol malý na finančné otázky. Ale Jožko stále naliehal – „Koľko zarábaš na hodinu ocko ? Koľko?“ – a tak už otec, ktorý nezniesol toľko otázok povedal že 10 €. Jožko si čosi začal rátať na prstoch a o malú chvíľu sa znova niečo spýtal svojho otca. „Oci, prosím ťa, dal by si mi 5€ ?“ Otec naštvaný tým, že syn sa pýta len na peniaze a že chce v takom malom veku toľko peňazí ho vyženie tvrdými slovami spať. Jožko samozrejme poslúchne. Po čase to otca trápi, že tak vybehol na svojho syna a začína sa v jeho hlave boj myšlienok – Čo ako malý Jožko tie peniaze potreboval do školy? Čo ak som naň kričal neopodstatnene ? – a tak sa otec vyberie k Jožkovej izbe. Otvorí dvere, vojde dnu a pýta sa: „ Jožko, spíš? Mám tu pre teba tých 5€, ktoré si žiadal.“ V tej chvíli Jožko vstal, zobral od ocka 5€, dvihol vankúš kde bolo ďalších 5€ a vtedy povedal : „Už ich mám ocko! Už mám 10€ na hodinu tvojho času! Teraz, prosím ťa, buď tú hodinu len a len so mnou.“
Áno, čas je najvzácnejšou vecou na svete. Svoj čas si nekupujeme ani nezískavame, ale môžeme ho darovať. Môžeme stráviť svoj čas s tými, na ktorých nám skutočne záleží. Svoj čas, môžeme využívať na konanie dobra. Časom sa formuje naša osobnosť, zrejeme a stávame sa dospelým človekom. Využívajme svoj čas tak, aby v momente keď príde koniec, sme mohli zhodnotiť, že sme ho využili naplno. Naplno sme obdarovali svojím časom blízkych, rodinu a určitú dobu sme využili aj pre seba. Využime svoj čas naplno.
Čas je vzácnosť.
Úvaha
Komentuj
2 komenty k blogu
1
georg21
19. 2.febuára 2014 15:59
Napíš svoj komentár