Zo sna ma vytrhol príjemný hlas nepríjemnej čašníčky. Vystrela predomnou účet a čakala ako by som jej bol niečo dlžný. Predstavil som si jej špičku nohy pod stolom ako nervózne ťuká o podlahu a v duchu premýšla nad tým, či jej nechám nejaký trinkgeld. Na stôl vedľa pokladničného bloku som položil gastrolístok a nejakú hotovosť. Kým počítala peniaze, pozrel som sa na ňu prvý krát ako na ženu a premýšľam či by som s ňou dokázal niečo mať. Po chrbte mi prebehlo asi tisíc mravcov smerom k zadku a pocit, že musím isť na veľkú potrebu ako by tie mravce hnali pred sebou. Neistou rukou mi podáva dvacku, že to som jej dal veľa. Samozrejme odmietam so slovami, že to má na novú žuvačku a za jej fantastikú prácu je to ešte málo. Evidentne si toho bola tiež vedomá pretože ani nepoďakovala. Rozkúsané špáratko opatrne prikladám do cintorína vyhasnutých špakov ako pomník na pamiatku zosnulých výrobkov Kutnej hory.
Premýšľam kam si dať peňaženku. Nerád ju nosím v zadnom vrecku kde je teraz asi jediné voľné miesto. Niežeby som sa bál zlodejov ale fúka mi z nej na kríže. V predných mám už cigarety a vreckovku od horčice. Nosím ju so sebou aby som nezabudol kúpiť horčicu. Raz som si to napísal na papierik, ale po ceste do obchodu som zabudol ako sa číta horčica a kúpil som omylom kečup. Taký omyl už nepotrebujem, pretože nemám rád kečup.
Chcel by som sa postaviť a ísť už konečne domov, ale nohám sa nechce. Možno to je aj tým, že nohy sú ďaleko od hlavy a príkazy sa po ceste telom jednoducho stratia. Iba veľmi ťažko robím krátke kroky. Tá nočná gravitácia je fakt hrozná.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
leniny7
21. 12.decembra 2007 22:53
docela odveci ale fajnô
3
ten 1.odsek je celkom lol a k poslednemu len tolko,ze na take akcie si nosim zodpovednu osobu,ktora ma pekne odprevadi kadelahsie domov
Napíš svoj komentár