Zastavil som sa toho večera už o dva metre skôr, kde v tichom spánku nočnej atmosféry s kľučkou vstýčenou pýši sa svojimi drevenými dverami stará špajza. Zalialo mi ústa slinami, pri predstave, že sú tam zavárané citróny, uhorky alebo nejaké iné zavináče.
Chvíľu tam iba tak stojím a rozmýšľam, či vôbec nad niečím rozmýšľam. Dvere sa bez škrípnutia, ale iba jemným cvaknutím magnetky a dodatočným šuchnutím otvárajú a ja sa nestíham čudovať vlastným halucináciám. Rozprestrel sa predo mnou farebný svet tmavých zákutí a šedých tieňov kompótových fliaš. Mesiačiky mandariniek jemnými lúčmi osvetľujú celú špajzu, omrvinky z chleba sušia hubu a sušené huby si rozprávajú strašidelné príbehy o slimákoch. Slintám pri pohľade na tú klobásu, ktorá zavesená na hrazde o rozkrok básni o svete vonku mimo čreva. V každom prípade je to pokrok, pretože aj konzervatívne šproty sa vo vlasnej šťave nudili a tak sa z nudy navzájom údili. Ocot a iné fajné vínka, to je z celého výberu iba omrvinka.
No nič z toho, pretože si musím ísť odskočiť. Ten divný chlad z chladničky mi asi zapôsobil na obličky. Je to krásny pocit takto z chuti vyprázdniť si mechúr, a to finálne zachvenie celého tela pripomínajúce orgazmus, keď sa organizmus snaží dostať zo seba maximum. V tomto prípade ale pociťujem chvenie trochu dlhšie a intenzívnejšie. Akoby mnou niekto triasol a ja sa pomaly prebúdzam. Niekto trasie mojím telom a kričí: „Štíš do smetného koša, Ty blbec.“
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
eliza707
2. 1.januára 2008 21:02
pjekny koniec ten ma celkom pobavil
Napíš svoj komentár