No a ako som sa dostal do slnečného Grécka ... ani sám neviem celú cestu si pamätám len útržkovito ... bratranec Paľo s letenkami v ruke a ruksakom kde nemal dokopy nič ... moje hektické balenie ... zúrivá cesta do Blavy ... chaos na letisku ... odlet ... tvorenie diamantu z našich pečienok ... prílet ... hotel ... ďalšie diamanty ... ani neviem a už je za nami polovica nášho desať denného chaotického a spontánneho výletu naplánovaného počas jedného večera v bare.
Vybehol som na balkón našej izby a zapálil som si cigaretu ako som to robil každé ráno a ako každé ráno som sa Paľa spýtal.
-No niesme my kokotí?
-Vzhľadom na to že sa ma to pýtaš každé ráno, začínam veriť tomu, že sme. Ale kolosálny.
odvetil Paľo a bez väčšej námahy poslal v ústrety veľmi romantickému východu slnka krúžok z cigaretového dymu.
-Čo sme to včera pili?
nemohol som odolať a pokračoval som v naučenom dialógu ktorý prebiehal každé ráno na našom balkóne.
-Neviem, ale dal by som si ešte.
nesklamal Paľo a pozrel na mňa pohľadom bábiky na ktorú som videl reklamu minule keď som zapol moju televíziu, poznáte to také tie reklamy čo behajú počas detských programov, ktoré majú zakódovanú podprahový odkaz a nútia deti zabezpečených a vysmiatych oteckov a mamičiek hádzať sa o zem a robiť rodičom zo života peklo.
-Ideme na raňajky dole alebo zostaneme verný tradíciám a necháme si ich doniesť na izbu?
Vyzvedal Paľo.
-No, keďže sme tu už skoro týždeň a ja som okrem teba a dna pohára nevidel nič, veľmi rád by som vyskúšal zísť dole a nechať sa poohovárať šťastnými párikmi a rodinkami.
Odvetil som a už aj som si obliekal bermudy, košeľu, peňaženku a vyrazil som v ústrety výťahu.
Vyzerali sme s Paľom komicky. Dvaja chlapi v bermudách, havajských košeliach, na nohách sandále, nejako som si pripadal ako v Pulp Fiction. Akurát hlavy nesedeli, moja pár dní neholená tvár by pasovala nejakému trash-metalovému fanatikovi, ktorá býva v odpadkoch ktoré po sebe zanecháva Metallica, a Paľo so svojimi dlhými brčkavými vlasmi pripomínal najskôr toho týpka zo Simpsonovcov čo chcel v kuse zabiť Bárta.
Nastúpili sme do výťahu v ktorom stál párik slovenských dôchodcov. Dedko sa na nás usmial, zrejme sme ho pozvali na pohárik, a zrejme nebol iba jeden lebo nás Babka ktorá vyzerala ako Blažková zo známej trilógie Slunce, seno, ... , prebodávala pohľadom.
Milujem dôchodcov, hlavne teda na dovolenke. Neviem prečo, ale niektorý ľudia v post-produktívnom veku ma dokážu vytočiť aj keď sa spýtajú na čas. Väčšina seniorov sú len starý ľudia ktorý si chcú oddýchnuť po dlhom a ťažkom živote, iný sú ako naša Blažková, obchádza dookola a čaká na kom by si vyliala svoju frustráciu zo skazeného života.
Toto bol skvelý príklad takéhoto rýpala ... naozaj nenávisť na prvý pohľad. Vedel som presne kedy sa to stane, nezažíval som to prvý krát. V okamihu keď sa výťahové dvere začali zatvárať pripravoval som sa na ofenzívu.
-Taký mladý, pekný chlapi a už chľastajú ako tento starý somár.
Začala Blažková celkom predvídateľne.
-Ževraj inžinieri, ožrani sú to.
Pridala na obrátkach Blažková. Paľo sa už potmehúdsky na mňa pozrel a čakal protiútok na ktorý som sa pripravoval ale ... začal som premýšľať že táto prastará žena má vlastne pravdu, kývol som hlavou Paľovi aby si to vzal na starosti ale on sa na to zrejme tiež necítil lebo nechal Blažkovú Blažkovou a tvárili sme sa že ju nepočujeme.
-Zatiaľ sa mi teda tie raňajky nepozdávajú.
Oznámil som Paľovi, ktorý zrejme môj názor zdieľal. Bolo to neuveriteľné ale pri každom jednom stole sedela aspoň jedna ďalšia Blažková.
-Toto nevyzerá ružovo.
Odvetil ale v zapätí sa zatváril ako víťaz StanleyCup-u lebo narazil na úplne prázdny stôl v dostatočnej vzdialenosti od všetkých Blažkových, svetla, rodín z deťmi a iných rušivých elementov.
Tak sme si teda zobrali svoje jedlo a sadli sme si s víťazoslávnym výrazom na tvári. A vtedy som ju uvidel prvý krát ... Natašu. Rusku ktorú každý musel milovať po prvom pohľade do jej modrých očí. Krokmi ladnými ako srnka kráčala pomedzi všetky tie slovenské, české, poľské, maďarské a ruské Blažkové a mierila rovno k nám. Vysoká blondína s perfektným telom, podmanivým hlbokým vlasom a svojou angličtinou s brutálnym ruským prízvukom.
-Bude vám vadiť ak si prisadnem?
Spýtala sa skoro bojazlivo.
-Práve naopak považujeme to za nevyhnutné, nemôžme vás nechať napospas tomuto davu.
Nevedel som čo sa to so mnou deje, blondínky nikdy neboli moja parketa aj keď musím uznať že sú okúzľujúce ale nikdy som nijakú nechcel až zrazu sa nemôžem normálne správať kvôli nejakej tej ruske.
Paľo na mňa len nechápavo pozrel. Jeho pohľad som opätoval, on pochopil a tak sme sa pustili do raňajok a ja do vlažnej komunikácie.
-Ako to že som vás tu ešte nevidel.
Spustil som po anglicky.
-Ale kde, videli sme sa, včera sme sa minuli v markete, vraj ste vykúpili všetku vodku?
Spýtalo sa dievča a v hlase jej znelo mierne sklamanie z nedostatku obľúbeného nápoja zmiešané z pobavením.
-No, bohužiaľ nám už nechutí grécky alkohol, tak sme sa presunuli do Ruska. Ale ak máte záujem tak ešte nám nejaké zásoby ostali a máme v pláne ich zrušiť dnes večer. Príďte aj s priateľom.
Paľo na mňa opäť vyvalil oči. Tá vodka bola totiž jeho. Ja vodku nepijem.
-S radosťou prídem, ale musím vás sklamať priateľa tu nemám, vlastne nemám žiadneho. Som na pobyte s kamarátkami.
Pozrela na mňa a zaváhala. Napokon zobrala iniciatívu do vlastných rúk.
-Prídem aj s kamarátkami, ale najskôr ... ja som Nataša.
Podávala mi bledú ruku.
-Ja som Richard. A toto je Paľo môj bratranec. Neuveriteľne ma teší. Tak teda budeme ťa čakať Nataša, aj s kamarátkami. Bývame tu v hoteli na piatom poschodí. Číslo dverí 505.
Prehodili sme ešte pár zdvorilých slov a fráz a pobrali sa znova štýlom Pulp Fiction na piate poschodie.
Otvoril som dvere a začal som rozmýšľať ... ak máte hlavu naloženú týždeň v liehu, dáte mi za pravdu že to naozaj dosť bolí. Naša izba v žiadnom prípade nebola pripravená na niekoľkonásobnú návštevu ruských krásavíc. Vzhľadom na to že sme v nej strávili takmer celý pobyt okrem krátkych chvíľ na pláži alebo pri bazéne. Paľo sa bez slova zohol a začal upratovať, myslím že preto že vo vzduchu cítil medzinárodné vzťahy z občanmi ruskej federácie, respektíve občiankami.
-Ja to jebem.
Prehodil som. Mne sa rozhodne ohýbať nechcelo a tak som vyšiel na chodbu a po pár minútach som našiel to čo som hľadal. Upratovačku. Vysvetlil som jej z časti anglicky, z časti gestami za bohatej asistencie slovenských nadávok že potrebujeme upratať izbu, a že to nebude zadarmo. Teta sa toho chytila a do polhodinky bola naša izba znovu obývateľná.
Prípravy sa mohli začať, poháre, poldecáky, domáca, vodka, uzo, čipsy, tyčinky, klobása no proste full servis. Pracovali sme na tom spoločne asi hodinku a potom sme sa išli okúpať do mora.
Po ceste na pláž sme predbiehali skupinu pekných žien. Keď sme ich predbehli začul som svoje meno.
-Richard, to som ja Nataša. Idete na pláž?
Zastali sme, otočili sa a bola to ona, bola v plavkách a pri nej ďalšie dve krásky.
-No mysleli sme si že sa hodíme do vody a ako vidím nenapadlo to len nás.
Zrazu sa Paľo chytil iniciatívy a ja som si uvedomil že takého som ho ešte nevidel.
-Môžeme sa pridať k vám?
Spýtal sa ale bez odpovede pokračoval.
-Myslím že by sme sa mohli bližšie poznať a potom ísť rovno ku nám na izbu a dať si niečo dobrého.
Z jeho slov priam vyžarovala jeho chuť po zoznámení sa s týmito príslušníčkami najväčšieho slovanského národa. Nataša bleskovo preložila Paľove slova do ruštiny na čo sa ozvalo z hrdiel dvoch ostatných krásavíc takmer jednohlasné a opakované.
-Da!
To bolo jediné čo som v záplave ruštiny stihol spozorovať. Pripojili sme sa teda k tejto skupinke a pokračovali spolu na pláž.
Pláž bola čistá, na grécko až nezvykle čistá, more modré, trochu rozbúrené. S Natašou som sa rozprával iba ja, Paľo využíval jej „služby“ iba čo sa týka prekladu z angličtiny pre jej kolegyne. Volali sa Olga a Kaťa. Keď ma omrzelo ako ma Paľo stále prerušoval navrhol som Nataši.
-Nepôjdeme si zaplávať a týchto tu necháme nech sa rozprávajú?
-Veľmi rada pôjdem.
Odvetila a už bola na nohách. Ja som sa rozbehol ako Mitch Bjukenen z pobreznej hliadky a skočil som do vĺn. More bolo ako má byť, trosku presolené ale fantastické. Dosť som sa čudoval že Nataša skočila do vody celá, netrápila sa tým že bude mať vlasy plné piesku a soli. Chcela si vychutnať more so všetkým čo k nemu patrí. Plávali sme spolu ako delfíny. Asi dvadsať metrov od brehu som zastal a otočil sa. Bola v tesnom závese za mnou. Priplávala ku mne a spýtala sa.
-Myslíš že sa dohovoria, bezo mňa?
-Ty nepoznáš Paľa. Je to preborník v neverbálnej komunikácií.
Povedal som a ukázal smerom na pláž. Paľo akurát rozväzoval plavky prvej zo slečien s úmyslom krémovať jej chrbát. Nataša na mňa pozrela. V očiach jej hral smiech.
-Povedal som preborník.
Rozosmiala sa. Tak zvláštne kockato, tak rusky, tak vzrušujúco a úprimne.
-Tak čo zaplávame si alebo ideme sledovať majstra pri práci.
-Poďme plávať.
Plávali sme pozdĺž pobrežia, až sme doplávali k mólu v polovici mesta.
-To už sme tu?
Spýtala sa.
-Áno, ale myslím že naspäť by sme mali ísť pešo a pokochať sa mestom.
Prikývla a my sme vyliezli na mólo. Prechádzali sme sa mestom, zakvačila sa do mňa. Obehli sme obchodíky, skúšali si okuliare, tričká, čiapky, správali sme sa ako starý pár, ktorý sa po dlhšom vzťahu vybral na dovolenku. Ak by nás niekto nezáväzne sledoval, povedal by že sme spolu tak tri roky. Vtedy som si uvedomil, že zbožňujem dovolenkové vzťahy.
Keď sme sa vrátili na pláž vyzeralo to tak že Paľo uspel u Olgy. Dívala sa naňho príam žiadostivo. Navrhol som aby sme sa šli niekam najesť a potom sa premiestnili ku nám na izbu a tam sa trochu zabavili. Všetci súhlasili a tak sme sa vydali naspäť k mestu.
TO BE CONTINUED
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
ladylebensgefahr
11. 1.januára 2010 15:48
Vždy som ti hovorila, že Rusi sú najlepší
2
a to sa naozaj stalo???
som ti ale ešte chcela napísať, že tvoj štýl mi brutálne niekoho pripomína - ale brutálne
som ti ale ešte chcela napísať, že tvoj štýl mi brutálne niekoho pripomína - ale brutálne
3
nie ... teda bol som v grecku ... ale s rodinou ... bratranec tam bol tiez ... ale rusky nie
4
Fajn príbeh...
len také momenty čo ma trošku iritovali :
° podľa vzoru pekný, nominatív plurálu, mäkke I..!
° tie repliky si mohol dať aj anglicky, bolo by to možnože lepšie
...inak sa mi to páčilo
len také momenty čo ma trošku iritovali :
° podľa vzoru pekný, nominatív plurálu, mäkke I..!
° tie repliky si mohol dať aj anglicky, bolo by to možnože lepšie
...inak sa mi to páčilo
Napíš svoj komentár