-Richard rozhodol som sa že budete našu firmu reprezentovať na spoločenskej akcii.
Spustil šéfko. Lenivo som zdvihol oči od obrazovky a zadíval som sa na neho. Aby som nemohol oponovať pokračoval hneď ďalej.
-Je to nejaká snobská párty, na ktorej by som ja poslal do prdele všetkých.
-A ako viete, že ich tam nepošlem práve ja.
Spýtal som sa šéfka unudene, bol som vyčerpaný a ani v najmenšom sa mi s ním nechcelo hádať. Poznal som ho moc dobre na to aby som vedel že nemá zmysel sa s ním hádať, lebo vo veciach ktoré sa netýkali grafiky a návrhov si vedel vždy vydupať svoje.
-Lebo vás poznám Richard, viete sa ovládať. Veď neposielate do prdele ani mňa a to je už čo povedať.
Zaškeril sa na mňa a hodil mi na stôl pozvánku.
-Považujem to za uzavreté, pôjdete tam. Tá párty je vo štvrtok večer, samozrejme vo štvrtok a piatok máte voľno, aby ste nepovedali že som tyran.
Dodal a rovnakým štýlom ako do kancelárie vtrhol aj odišiel.
Sedel som tam a kukal som do steny. Klipkal som unavenými očami. Nechcelo sa mi nič, nič okrem jedinej veci. Zdvihol som mobil, našiel vytúžené číslo a zavolal.
-Ahoj miláčik.
Ozvalo sa zo slúchadla
-Ahoj láska
Odvetil som.
-Jáj, to si ty!
Zavtipkovala Alex a ja som si vedel presne vybaviť ako sa usmieva.
-No veď povedz otvorene, kto by už len tebe volal.
Kontroval som. Zasmiala sa.
-No čo by si potreboval Riško?
-Potreboval by som teba, aj za chvíľku a aj vo štvrtok večer na jednej snobskej párty.
-Hmm ... ale ja už vo štvrtok niečo mám.
Odvetila smutne.
-Ale tak za dvadsať minút môžem byť u teba.
-Tak sa tam vidíme. Pa
-Pa miláčik.
Povedala a zložila. Zbalil som svoje veci, nahádzal všetko do tašky, skopíroval rozrobenú prácu na USB kľúč a potichu som sa vyparil z práce.
Keď som parkoval pred domom už tam stála a čakala na mňa. Žmúrila do slnka, sústredene vraštila obočie a keď ma videla ako som vystúpil zahral jej na perách úsmev. Bola na zožratie. Neboli sme spolu už dva týždne, teraz nemyslím len to že sme spolu nespali, ale to že som ju ani nevidel a keby som nemal mobil, tak ani nepočul. Už som sa nevedel dočkať ako sa jej za pár chvíľ zmocním a budem s ňou robiť veci, ktorým by sa jej mamka asi moc nepotešila.
Asi po hodinke naplnenej tým čo by nazval básnik splývanie tiel, doktor pohlavný styk a každý normálny chlap bezuzdá jebačka som si spomenul prečo som vlastne Alex volal...
-A čo to máš vo štvrtok, lebo šefko chce aby som urobil dojem na nejakých papalášov a chcel som sa tebou skrášliť.
-Ale, kamarátka ma potrebuje aby som jej pomohla s fotením. Vlastne ani neviem koho a kde budeme fotiť. Vieš minule mi veľmi pomohla a tak som ju nemohla nechať v štichu a každý cent dobrý ... veď aj ja z niečoho musím žiť.
-Si ty ale hlúpučká.
Povedal som.
-Veď ja by som ťa hladom zomrieť nenechal a určite by som sa o teba nejako vedel postarať.
-No to určite.
Trocha pohoršene zareagovala Alex.
-Už aj tak som na tebou spôsobených orgazmoch závislá ako nejaká toxikomanka. Ja sa ale o seba postarať viem.
-No ale to ja viem, teda to prvé som nevedel, ale teraz už budem vedieť a všetko ostatné mi je dávno známe.
Uškrnul som sa.
-Si silná nezávislá a krásna žena, ktorá sa vie o seba postarať.
-Ty vždy vieš ako na mňa.
Prehodila a potom ma prevalila na chrbát.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
lienka777
19. 2.febuára 2010 16:06
ďalšia super vec na čítanie od maestra driliniho .... len tak ďalej teším sa na pokračovanie....
Napíš svoj komentár