A tak som mal celý deň pre seba. Už som skoro zabudol aké to je len tak sa poflakovať po byte, pripraviť si jedlo (myslím plnohodnotné jedlo nie párky, chleba s masťou a cibuľou alebo podobné), sledovať televíziu, fajčiť dať si pivo pred obedom, len tak sa flákať a nerobiť nič. Bolo mi dobre ale za pár chvíľ som si uvedomil že mi chýba Alex. Už som si na ňu zvykol a to ma trápilo.
Nechcel som jej volať, lebo som nechcel vyzerať ako feťák čo volá svojmu dealerovy
-Môžeš mi pomôcť?
Myslím že by som jednak klesol u nej a jednak by som sa považoval za chudáka. A tak som robil všetko preto aby som sa jej neozval. Vypol mobil, dal si vaňu najedol sa, pozrel film, odpovedal na maily, dorobil nejakú grafiku a podobne som zabíjal čas kým neodbije osem a ja pôjdem zo seba robiť šaša na snobský večierok.
Hodinu pred odchodom mi zazvonila pevná linka. Chcel som ju dať odstrániť už niekoľko mesiacov ale nakoniec vyhralo moje nostalgické Ja a nechal som si ju. Zdvihol som.
-Richard, ste doma, prečo máte vypnutý mobil, dúfam že naša dohoda platí a pôjdete tam.
Spustil šéfko hneď od podlahy ako to zvykol robiť vždy.
-Áno, áno šefko už sa nakladám do kvádra a pripravujem sa psychicky na stretnutie zo snobmi, celebritami a ostatnou háveďou.
-To som rád a neurobte mi hanbu.
Odpovedal a hneď na to zavesil. Bolo to celkom vtipné. Ja aby som mu neurobil hanbu. Chlap s egom takým veľkým že keď ide do práce tak on ide vo svojom aute a jeho manželka vezie ego v druhom sa spolieha na mňa.
S úsmevom na tvári som prešiel do kúpeľne, oholil som sa nalial na seba primerané množstvo kolínskej, obliekol som si obľúbenú červenú košeľu, oblek z poľského trhu a červenú kravatu, vianočný darček od mojej mami, vzal doklady, zapol mobil, skontroloval 29 neprijatých hovorov od šéfa, zobral kľúče od auta a pomaly som sa vybral v ústrety peklu, strategicky umiestnenému v jednom z miestnych hotelov.
Pred hotelom som s menšími problémami zaparkoval svoju konzervičku značky Audi a zapálil som si cigaretu. Neviem prečo pripomenulo mi to scény z Toma a Jerryho keď si jeden alebo druhý previazal oči páskou a zapálil žváro. S úprimnou vierou v to že tento večer neskončí katastrofou som sa vybral k vchodu. Vyhadzovač s tvárou ako dobre prepečený steak si ma prezrel od hlavy po päty.
-Ehmm pozvanka
Prehovoril. Očividne mu to robilo ťažkosti a jeho komunikačná úroveň sa rovnala úrovni 10 ročného decka. Podal som mu pozvánku. Skenoval ju očami asi minútu.
-Vy ste zo spoločnosti Graficont?
Spýtal sa nemotorne. Mal som sto chutí použiť jednu z mojich sarkasticko-ironických odpovedí ale pochyboval som že by mu to došlo a tak som len lenivo prikývol hlavou a pozrel na hodinky. To vždy zaberá na takéto typy. Nereagujú na zvukové vnemy ale keď vidia že sa zrejme ponáhľate prestanú strúhať gangstrov a pustia vás dnu (niekedy môžete dostať aj po papuli ak to preženiete).
Presunul som sa dnu. Všetko bolo honosné, hostia upravený, dámy nahodené ako na plese v Opere. Bol tu aj bar. Taký all inclusive bar, kde len prídete, poviete čo chcete, hodíte niečo do pohára na sprepitné a idete si po svojom. „Vďaka bohu“, pomyslel som si a určil som si bar za moje stanovisko alfa.
Večierok bol v plnom prúde. Šéfovia firiem postávali v kruhoch a pokukovali na zadky čašníčok roznášajúcich jednohubky. Ich polovičky, v niektorých prípadoch štvrtinky až pätinky, postávali okolo svojich „majiteľov“ a s neprítomným pohľadom prikyvovali. Bolo mi z toho na vracanie.
-Najvyšší čas presunúť sa na stanovisko alfa.
Precedil som pomedzi zuby a pobral sa k baru. Poriadne som si ho prezrel. Asi by bolo divné keby som si objednal pivo, tak som sa zahral na Bonda.
-Martini, protřepat, nemíchat!
Prehodil som sucho. Metrosexuálny barman sa usmial úsmevom číslo 4 z jeho širokej palety, naservíroval mi drink so slovami.
-Nech sa páči pán Bond.
Ja nemám paletu úsmevov tak som sa len ironicky zaškľabil, hodil mu zopár eur sprepitného a otočil som sa čelom k promenáde nadutosti šéfov reklamných spoločností a ich štvrtiniek.
Nemo som pozoroval čo sa predo mnou odohrávalo. Dohadovali sa obchody, ohovárala sa konkurencia, porovnávali sa ročné uzávierky. No proste nič čo by ma zaujímalo.
Zrazu sa ku mne pripojil chlapík čo vyzeral presne ako ja. Proste sem nepatril.
-Aj vy ste obeť?
Spýtal som sa prívetivo a dúfal som že mi bude robiť spoločnosť.
-Také niečo, ale ja som skôr nutnosť. Majiteľ povedal buď pôjdeš namiesto mňa alebo si hľadaj novú prácu.
-Ja som na výber nemal.
Odvetil som so smiechom.
-Richard.
Podával som mu ruku.
-Michal.
Odvetil a pevne stisol moju ruku.
-Jediné veci čo tu stoja za niečo sú tento bar a tie dve fotografky. Á tu jednu máme.
Povedal, nestihol som sa ani otočiť keď som začul známi hlas.
-Môžem poprosiť nejakú obchodnú pózu na fotku páni.
Otočil som sa a stála tam. Alex, posledná osoba ktorú som tu čakal a prvá ktorú som tu chcel. Ani mihnutím oka nedala vedieť že sa známe a že spolu už nejaký ten piatok spávame. Len si tam tak stála vo večernej róbe (zrejme príkaz aby zapadla a nenarúšala reklamných žralokov pri práci), foťák v jednej ruke druhá ruka vyzývavo vbok. Už som ju tak párkrát videl a nesmierne ma to rajcovalo. Ona to vedela, dobre to vedela.
Zrejme som nebol jediný koho to rajcovalo, lebo Michal odniekiaľ vyhrabal svoju vlastnú škálu úsmevov, nahodil číslo 10, úsmev typu "ty to ešte nevieš ale dnes ťa dostanem". Mal som sto chutí rozbiť mu svoj Bondovský drink o tvár ale ovládol som sa. Usmial som sa, zapózovali sme, Alex nás odfotila žmurkla na mňa a odkráčala. Keby odišla normálne nič by to so mnou nespravilo. Určite mala niečo v pláne, lebo tak vykrúcať zadkom som ju ešte nevidel.
-Ty kokot tá by stála za to. Poznáš ju?
Spýtal sa Michal.
-Nie vidím ju prvý krát.
Zaklamal som.
-Tak to si asi slepí, taká kosť a ešte na teba aj zažmurkala. Nech máš doma čokoľvek za jeden sex s ňou by to stálo.
-Hmm...
Robil som sa že premýšľam aj keď už som dávno vedel čo chcem.
-Ak po nej nejdeš tak po nej vyštartujem ja, nech to stojí čo to stojí.
Určil Michal a chuť použiť pohár ako zbraň sa vrátila. Ale nakoniec.
-Vieš ty čo? Máš pravdu. Idem po nej.
Michal vyzeral akoby ho hodili do ľadovej vody, všetok testosterón ktorý sa v ňom nahromadil sa vracal tam kam patril, ale ja som vyrazil za mojou milovanou Alex.
-Chcem ťa. V tejto chvíli, tu a teraz aj pred všetkými týmito ľudmi.
Zašepkal som jej do ucha. Videl som ako sa jej postavili chĺpky na krku, ako sa jej telo naplo. Vedel som že chce to isté čo ja.
-Počkaj pri bare, idem sa na Milke vyhovoriť na objektív a prídem si po teba.
-Ale ja to až domov nevydržím.
Zašepkal som ešte z väčšej blízky. Otočila sa, oči jej horeli.
-Niečo vymyslíme.
Dodala šibalsky a už išla hľadať kamarátku. Ja som sa pobral pomalým krokom k baru.
Michal tam zatiaľ niečo rozoberal z Metro barmanom a keď som prišiel lačne na mňa pozeral.
-No čo. Ako?
Rozhodol som sa že sa mu pomstím za to ako slintal po Alex. Otočil som sa na barovej stoličke k baru, objednal si Absintha a pokrútil hlavou.
-To nič kamarát, prídu ďalšie.
Povedal a kamarátsky ma potľapkal po pleci. Vedel som že jeho solidarita sa stratí v momente keď sa k nám Alex priblíži.
A už sa aj približovala. Spoznal som to podľa toho ako sa naprával. Už už chcel niečo povedať, keď ma zrazu Alex chytila za plece. Obzrel som sa a ona mi so svietiacimi očami kývla hlavou smerom k záchodom. To bola Alex akú som miloval. Spontánna, neviazaná a moja. Zdvihol som sa a šiel s ňou. Ešte som stihol započuť ako Michal sklamane vraví Metro barmanovi.
-To si niekto dneska zatrtká a mne ostáva len ten chlast, takže nalej!
Ani netušil akú mal pravdu okrem polhodinovej rýchlovky na pánskych záchodoch, kde nás počula asi polovica hostí, sme premilovali celú noc. A keďže šéfko mi dal voľno aj v piatok tak aj celý ďalší deň.
Blog
Komentuj
8 komentov k blogu
1
janulienocka
2. 5.mája 2010 19:54
Som poctená prvým komentom, bravóóó majstro, zase si ma dal do pozoru, nadchlo ma to. Ďakujem za pekné čítanie
2
som rad ze sa ti to pacilo ... uz som musel nieco napisat teraz ked som imobilny
3
nooo.... zaujímavé a príjemné čítanie. Len aby sa obsah častí nezameral len na tú jednú vec, ktorú spolu tak kvalitne prevádzajú...
tak veľa šťastia, teším sa na pokračko.
tak veľa šťastia, teším sa na pokračko.
4
paráda, ako vždy a nie, žeby som ti to priala , ale ešte chvíľku buď imobilný a píš, nech si mám čo príjemné prečítať
Napíš svoj komentár