Lesná čistinka

Som rozhodnutý. Obliekam sa obúvam a vyrážam v ústrety hore. Nik o mne nevie, nik nebude vedieť kde ma majú hľadať, bude to perfektné konečne sa stratím s tohoto sveta, ktorý mi nedáva nič a berie všetko.


Zaplavuje ma nadšenie. Je možné že som sa skutočne odvážil spraviť to čo mám v pláne. Zašiel som už hlboko do hory, ďaleko od vyznačených chodníkov a turistických trás. Kráčam popod stromy aby nik nemohol sledovať moje stopy v snehu.


Odhadzujem oblečenie, kus po kuse. Už ho nebudem potrebovať. Mobil som ani nebral tak isto ako kľúče, jedinú retiazku čo mám a som ochotný nosiť. Tú som si nevzal preto aby som pri pohľade na ňu necúvol. Pokračujem už som blízko svojho cieľa a takmer v spodnom prádle.


Je koniec zimy, ale v horách je ešte stále sneh. Rozmýšľam nad tým čo ma dohnalo až sem. Čo bol ten činiteľ. Na nič nemôžem prísť. Nevadí.


Som na mieste. Krásna čistinka celá zasnežená a krytá pred pohľadmi hustým lesom. Vyzliekam si posledné kusy oblečenia, starostlivo ich skladám a odkladám. Líham si do snehu na chrbát, je strašne studený a mokrý. Cítim ako sa život v mojich údoch presúva ku srdcu a mozgu aby zabezpečil moje fungovanie.


Usmievam sa. Posledný zimný deň roku 2010 bude mojim posledným dňom. Aké príhodné. Začínam rozmýšľať kedy ma začnú hľadať a či vlastne začnú. Bude sa niekto zamýšľať nad tým čo spôsobilo, že ani nie dvadsať ročný chalan chcel prestať žiť, bude to niekoho zaujímať. S mojimi perami sa pohráva posledný kŕčovitý úsmev. Možno budem ako Palach, možno im dojde že niečo nieje v poriadku, možno sa ľudia zamyslia, možno moja smrť zmení svet.


Okolo polnoci začína snežiť. Zima sa chce rozlúčiť teatrálne. Padajú veľké krásne snehové vločky. Sneh dopadá na moje nahé telo na moju sinavú tvár na moje kalné oči a už sa nerozpúšťa. Je to definitívne. Zomrel ďalší mladý človek a nik nepríde na to prečo. Zomrel mladý chalan sklamaný spoločnosťou.


Zomrel a už mu je dobre, zomrel a už je šťastný

 Blog

3 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu