Marína (podľa mňa)

Ja sladké túžby, túžby po kráse
spievam peknotou nadšený,
a v tomto duše mojej ohlase
svet môj je celý zavrený;
z výsosti Tatier ona mi svieti,
ona mi z ohňov nebeských letí,
ona mi svety pohýna;
ona mi kýva zo sto životov:
No centrom, živlom, nebom, jednotou
krás mojich moja Marína!

Ja viem vykradol som poeta,
no krajších slov ja neviem nájsť.
A nech aj srdce vo výšinách lieta,
strachu neviem sa striasť.
A čo láska je zločinom,
a čo ja ľúbiť viem omylom,
a vždy keď počujem ten hlas,
meno, vidím tvár,
je pre mňa najväčší dar.
Hoc‘ by to bol len vlas.

Hoc‘ by to bol len vlas milovanej Maríny.
Prešiel by som celý svet,
hory, doly, štíty, moria, pevniny.
Zriecť všetkého, vedel by som sa hneď.
A aj keď dlho neuzrel som Maríny tvár,
Aj keď už možno s niekým tvorí pár,
ja nedokážem nič iné ako písať sonety.
Nevyberám si však medzi ženou a národom,
na rozdiel od poeta, ja vedel by som národu povedať zbohom,
ak by vedel som že za najbližším rohom, budeš stáť práve ty.

Tak vyznávam lásku, hoc‘ platonickú,
dievčaťu, žene, krásnemu stvoreniu,
v nádeji že raz v náručí budem držať tú,
môjmu srdcu upieranú, moju Marínu.
A žiadna hĺbka nebude dosť hlboká,
žiadna zima nebude dosť prudká,
a žiadny sudca nedá mi za vinu,
že teraz kričím, aj keď dlho som mlčal,
že teraz končím, keď už som raz začal
a že neskončím milovať svoju Marínu.

 Blog

9 0 0 0 0

Komentuj

6 komentov k blogu