Osvetľujú samu tú podstatu bytia.
Pred mojim krokom nastane tma,
nikto, nič netuší že tade idem ja.
Kráčam po chodníku, v kalužiach hviezdy.
Oči padajú na ne, hovoria kiež by.
Predo mnou človek, do kaluže stúpi,
nevidím nebo, voda sa múti.
Mesiac hladí strechy, no tie sú vysoko.
Matný svit letí popred mňa naoko.
V tom svite poznal som mesta krásu,
tú ktorú nevidel by nik za slnka jasu.
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
lienka777
8. 8.augusta 2010 09:28
wow, krásne... opäť skvelý výtvor...
3
" Pred mojim krokom nastane tma,
nikto, nič netuší že tade idem ja.
Kráčam po chodníku, v kalužiach hviezdy.
Oči padajú na ne, hovoria kiež by. "
toto ma úplne dostalo...nádherne napísané....celé......wuaw
nikto, nič netuší že tade idem ja.
Kráčam po chodníku, v kalužiach hviezdy.
Oči padajú na ne, hovoria kiež by. "
toto ma úplne dostalo...nádherne napísané....celé......wuaw
Napíš svoj komentár